Niesť za seba navzájom zodpovednosť XII.

 Niesť za seba navzájom zodpovednosť XII.

Nedeľa, 22. máj

1. Tesaloničanom 5,11-14: Preto sa navzájom napomínajte a povzbudzujte jeden druhého, ako to aj robíte. Prosíme vás, bratia, aby ste si vážili tých, čo s námahou pôsobia medzi vami, sú vašimi predstavenými v Pánovi a napomínajú vás. Nadovšetko si ich vážte a milujte pre ich dielo. Nažívajte medzi sebou v pokoji. Napomíname vás však, bratia: usmerňujte neporiadnych, posmeľujte malomyseľných, ujímajte sa slabých, voči všetkým buďte trpezliví. 

3. Mojžišova 19,17: Neprechovávaj vo svojom srdci nenávisť voči svojmu bratovi. Rozhodne však pokarhaj svojho blížneho, aby si jeho hriech nevzal na seba.

Niesť za seba navzájom zodpovednosť znamená aj: napomínať jeden druhého. "Napomínajte sa navzájom a stavajte tak jeden druhého." Grécke slovo "parakalein" znamená: vyzývať k niečomu, napomínať, (priateľsky) naprávať, pomôcť opraviť, ale aj: posmeľovať, tešiť, podnecovať. Väčšinou sa slovo v 11. verši prekladá ako napomínajte. Napomínanie je pravdepodobne jedna z najťažších vecí na spolužití. Je to najprv požiadavka na náš vlastný život, pretože inak sa nám vráti ako bumerang. Napomínanie je preto najprv nevďačná záležitosť. Pravdepodobne preto sa tak málo praktizuje. Tam, kde sa napomínanie nepraktizuje, je blízko nebezpečenstvo divokého rastu a chybného vývoja. Keď sa v spoločenstve odsunie táto úloha, škodí sebe samému a previní sa voči ostatným. (Čítaj Židom 10,23-25; 2. Korinťanom 2,6-9; 2. Tesaloničanom 3,11-15) Ako sa má diať napomínanie? "Dobre je tomu, kto má niekoho, kto ho poteší, ale aj v správnom čase napomínaním napraví. To je jeden zo znakov ich lásky a starostlivosti. Rozhodujúci je správny postoj voči tomu druhému. Pokiaľ ten druhý pociťuje negatívny, nadradený alebo kritický postoj, bude ťažké prijať napomínajúce slová. Je dobre, prv než začne niekto napomínať druhého, prosiť pre seba o pokoru a lásku a modliť sa za brata alebo sestru, žehnať im, ďakovať za nich a naozaj ich prijať v ich inakosti, a pritom čakať aj na vhodný okamih. Pritom by sme nemali napomínanie alebo kritiku jednoducho zmietnuť zo stola. Je dobré nereagovať spontánne alebo sa ospravedlňovať, ale skutočne počúvať a prijať napomínanie, premýšľať o tom a pýtať sa Boha, či na tom niečo je." (O. Foller) Tak sa môže spoločenstvo vydariť. (Čítaj Skutky 20,31-36; 1. Korinťanom 4,14-16; Kološanom 1,27-29)

Židom 10,23-25: Neochvejne sa pridŕžajme nádeje, ktorú vyznávame, lebo ten, čo nám dal prisľúbenia, je verný. Venujme pozornosť jeden druhému a povzbudzujme sa k láske a dobrým skutkom. Neopúšťajme naše zhromaždenie, ako to majú niektorí vo zvyku, ale sa povzbudzujme, a to tým väčšmi, čím väčšmi vidíte, že sa blíži Kristov deň.

2. Korinťanom 2,6-9: Takému stačí trest, ktorého sa mu dostalo od väčšiny. Preto mu radšej odpustite a potešte ho, aby ho nezachvátil priveľký zármutok. A preto vás prosím, aby ste mu preukázali lásku. Veď preto som to napísal, aby som poznal, ako sa osvedčíte a či ste vo všetkom poslušní.

2. Tesaloničanom 3,11-15: Počúvame totiž, že niektorí medzi vami žijú neporiadne, nič nerobia, ale zaoberajú sa zbytočnosťami. Takým prikazujeme a napomíname ich v Pánovi Ježišovi Kristovi, aby pokojne pracovali, a tak jedli svoj chlieb. Vy však, bratia, neochabujte v konaní dobra. Ak niekto neposlúchne naše slovo v tomto liste, toho si poznačte a nestretávajte sa s ním, nech sa hanbí. Nepokladajte ho však za nepriateľa, ale napomínajte ho ako brata.

Skutky 20,31-36: Preto bedlite a pamätajte, že tri roky som so slzami dňom i nocou každého z vás neprestajne napomínal. Teraz vás odporúčam Bohu a slovu jeho milosti, ktoré má silu budovať a dať dedičstvo všetkým posväteným. Od nikoho som nežiadal ani striebro, ani zlato, ani odev. Sami viete, že tieto moje ruky zarobili na moje potreby i na potreby tých, čo boli so mnou. Vo všetkom som vám bol príkladom: že treba pracovať, ujímať sa slabých a pamätať na slová Pána Ježiša. Veď on povedal: Blaženejšie je dávať, ako prijímať. Keď to povedal, kľakol si a spolu s nimi sa modlil.

1. Korinťanom 4,14-16: Toto vám nepíšem, aby som vás zahanbil, ale aby som vás napomenul ako svoje milované deti. Veď keby ste mali hoci desaťtisíc vychovávateľov v Kristovi, otcov nemáte mnoho, lebo ja som vás splodil v Ježišovi Kristovi skrze evanjelium. Prosím vás teda, nasledujte môj príklad.

Kološanom 1,27-29: Im chcel Boh dať poznať, aké je bohatstvo slávy tohto tajomstva medzi pohanmi. Ním je Kristus vo vás — nádej slávy. Jeho ohlasujeme, keď vo všetkej múdrosti napomíname a učíme každého človeka, aby sme každého človeka predviedli pred Boha ako dokonalého v Kristovi. O to sa usilujem a zápasím s jeho mocou, ktorá vo mne mocne pôsobí.