Niesť za seba navzájom zodpovednosť XI.
Sobota, 21. máj
1. Mojžišova 18,16-33: Odtiaľ sa muži odobrali a zamierili k Sodome. Abrahám ich šiel odprevadiť. Hospodin povedal: Môžem tajiť pred Abrahámom, čo chcem urobiť? Abrahám sa bezpochyby stane veľkým a zdatným národom a v ňom budú požehnané všetky národy zeme. Jeho som si vyvolil, aby prikázal svojim synom i všetkým svojim potomkom dbať na Hospodinovu cestu a konať podľa spravodlivosti a práva, aby Hospodin mohol splniť Abrahámovi všetko, čo mu sľúbil. Hospodin povedal: Obžaloba Sodomy a Gomory je priveľká a ich hriech je veľmi ťažký. Zostúpim teda a pozriem sa, či naozaj robia, alebo nerobia tak, ako znie žaloba, čo došla ku mne. Chcem to vedieť. Muži sa odtiaľ odobrali a šli do Sodomy, Abrahám ešte stále stál pred Hospodinom. Pristúpil bližšie a pýtal sa: Naozaj chceš zahubiť spravodlivého s bezbožným? Keby bolo v meste päťdesiat spravodlivých, zahubil by si ich a neodpustil by si mestu pre tých päťdesiatich spravodlivých, čo sú v ňom? Niečo také predsa neurobíš, aby si s bezbožným usmrtil aj spravodlivého. Potom by spravodlivý bol ako bezbožný? Niečo také predsa neurobíš. Či ten, čo súdi celú zem, nebude konať spravodlivo? Hospodin mu povedal: Ak nájdem v meste Sodome päťdesiat spravodlivých, pre nich odpustím celému tomu miestu. Abrahám odpovedal: Odvážil som sa zhovárať so svojím Pánom, hoci som len prach a popol. Čo ak bude chýbať päť spravodlivých z päťdesiatich? Zničíš pre piatich celé mesto? Nezničím, povedal, ak ich tam nájdem štyridsaťpäť. On však vravel ďalej a spýtal sa: Možno sa ich tam nájde len štyridsať. Odpovedal: Pre štyridsiatich to neurobím. Abrahám povedal: Nech sa môj Pán nenahnevá, že ešte hovorím: Azda sa ich tam nájde len tridsať, a on odpovedal: Neurobím to, ak ich tam nájdem tridsať. Abrahám ďalej povedal: Odvážil som sa zhovárať so svojím Pánom. Čo ak sa ich tam nájde len dvadsať? Odpovedal: Nezahubím ich ani pre dvadsiatich. Prosím, nech sa nehnevá môj Pán, pokračoval, že ešte raz prehovorím. Možno sa ich tam nájde len desať. Odpovedal: Pre desiatich ich nezahubím. Keď Hospodin skončil rozhovor s Abrahámom, odišiel, a Abrahám sa vrátil domov.
1. Samuelova 12,23: Nech sa to nestane, aby som zhrešil proti Hospodinovi a prestal sa za vás modliť. Chcem vás i ďalej učiť dobrej a pravej ceste.
Ako sa navzájom posúvame vpred? - Modlitebnou podporou. Spomíname si na Abraháma a Lóta. Boh povedal Abrahámovi: "Obžaloba Sodomy a Gomory je priveľká a ich hriech je veľmi ťažký." Súd nad Sodomou a Gomorou? Abrahám je hlboko dotknutý. "Abrahám ešte stále stál pred Hospodinom. Pristúpil bližšie a pýtal sa: Naozaj chceš zahubiť spravodlivého s bezbožným?" Rozvíja sa tu intenzívny a vytrvalý modlitebný zápas medzi Bohom a Abrahámom. Lót mohol včas opustiť Sodomu: "Keď Boh pustošil mestá Okolia, spomenul si na Abraháma a zachránil Lóta pred zničením, ktoré postihlo mestá, v ktorých Lót býval." (1. Mojžišova 19,29) Naše modlitby za druhcýh majú neoceniteľnú hodnotu. Žiadna neostane nevypočutá. To skúsilo aj modliace sa spoločenstvo, o ktorom sa píše v Skutkoch apoštolov 12,5-11. V priateľskom liste jednej misijnej spoločnosti sa písalo: "Naša celosvetová služba pre prenasledovaných kresťanov sa môže podariť len vtedy, keď sa členovia tela nášho Pána Ježiša Krista pochopia ako celok. Držali a posilňovali ste svojimi modlitbami a podporou iné údy, ktoré by v búrke prenasledovania nemohli obstáť samé... Keď sa kresťania v jednote postavia spolu, potom tečú prúdy požehnania a nádeje tam, kde je beznádej najväčšia. Ak v najtemnejších väzenských celách alebo odľahlých pracovných táboroch pôsobia naše modlitby." (M. Rode) - Epafras je Pavlom opísaný ako modlitebník. Vidí sa zodpovedným za zbor v Kolosách. "Pozdravuje vás Epafras, jeden z vás, služobník Krista Ježiša, ktorý ustavične bojuje za vás modlitbami, aby ste sa stali dokonalými a vo všetkom naplnení Božou vôľou." (Kološanom 4,12) Boží cieľ so zborom tvorí základ pre Epafrovu prímluvu.
Skutky apoštolov 12,5-11: Petra teda strážili v žalári, ale cirkev sa zaňho ustavične modlila k Bohu. V tú noc, keď sa ho Herodes chystal predviesť, spal Peter medzi dvoma vojakmi, zviazaný dvoma reťazami, a aj predo dvermi boli strážnici, ktorí strážili väzenie. Zrazu zastal pri ňom Pánov anjel a v miestnosti zažiarilo svetlo. Anjel udrel Petra do boku, zobudil ho a povedal: Rýchlo vstaň! Reťaze mu spadli z rúk a anjel mu povedal: Opáš sa a obuj si sandále. Peter to urobil. Anjel mu potom povedal: Prehoď si plášť a poď za mnou! Peter vyšiel teda von a šiel za ním; ani nevedel, že to, čo sa dialo prostredníctvom anjela, je skutočnosť. Domnieval sa, že má videnie. Prešli cez prvú i cez druhú stráž a prišli k železnej bráne, ktorá viedla do mesta. Tá sa im sama otvorila. Vyšli von, prešli jednou ulicou a tam mu anjel zmizol. Tu Peter prišiel k sebe a povedal si: Teraz naozaj viem, že Pán poslal svojho anjela a vyslobodil ma z Herodesovej ruky, aj zo všetkého, čo očakával židovský ľud.
středa 25. května 2016
Niesť za seba navzájom zodpovednosť X.
Niesť za seba navzájom zodpovednosť X.
Piatok, 20. máj
1. Timoteovi 4,12-16: Nikto nech tebou nepohŕda pre tvoju mladosť. Ty sa však staň pre veriacich vzorom v reči, správaní, láske, vo viere a mravnej čistote. Kým neprídem, venuj sa predčítavaniu, napomínaniu a vyučovaniu. Nezanedbávaj dar milosti, ktorý máš v sebe, ktorý si dostal prostredníctvom proroctva, keď na teba starší kládli ruky. O toto sa staraj a tomu sa venuj, aby tvoje napredovanie bolo všetkým zjavné. Dávaj pozor na seba a na učenie; buď v tom vytrvalý. Lebo ak toto budeš robiť, zachrániš aj seba, aj tých, čo ťa počúvajú.
Títovi 2,6-8: Takisto napomínaj mladších mužov, aby boli rozumní vo všetkom. Ty sám buď vzorom dobrých skutkov. Tvoja náuka nech je neskazená, čestná, nech sú to zdravé a nepochybné slová, aby sa protivník zahanbil, keď nebude môcť o nás povedať nič zlé.
Niesť za seba navzájom zodpovednosť znamená: posúvať ostatných vpred vlastným príkladom. Listy, ktoré písal Pavol Timoteovi a Títovi, nás uvádzajú do zodpovednosti, ktorú za seba navzájom máme. V oboch listoch Pavol zobrazuje príklad: "Ty sa však staň pre veriacich vzorom v reči, správaní, láske, vo viere a mravnej čistote." "Ty sám buď vzorom dobrých skutkov. Tvoja náuka nech je neskazená, čestná, nech sú to zdravé a nepochybné slová" Pavol sa sám cvičil v tom, aby bol v každej situácii služobníkom Pána Ježiša Krista. Myslel na to, byť v každom čase príkladom pre veriacich. (Číaj Filipänom 3,17; 1. Tesalonickým 1,6-7; 2,10-12; 2. Tesalonickým 3,7-16.) Nič neovplyvní život viac ako dobrý príklad. Čo osožia všetky výchovné opatrenia, keď chýba vzor? Ži vo vzornom vzťahu so svojím Bohom, to je to najlepšie, čo môžeš pre ostatných spraviť.
"Zodpovedný, ktorý sa sám naučil poslušnosti a podriadenosti, bude vedieť viesť aj ostatných. Vedúci, ktorý sa stavia vždy znova pod Božiu autoritu a prijíma napomenutie a nápravu, bude mať autoritu aj v sojej vodcovskej úlohe. Až keď je človek sám poslušný, môže od druhých očakávať poslušnosť. Potom bude aj prijatý. Vlastný príklad lásky, pokory, ochoty slúžiť je najlepším prostriedkom vodcovstva. Náš príklad musí podčiarkovať naše slová." (O. Foller) "Paste Božie stádo, ktoré je u vás, starajte sa oň nie z prinútenia, ale dobrovoľne, ako Boh chce, nie pre mrzký zisk, ale ochotne! Ani nie ako keby ste panovali nad dedičstvom, ale buďte vzorom stádu." (1. Petra 5,2-3; čítaj 1. Korinťanom 4,16-17; 10,32-33; 11,1)
Filipänom 3,17: Bratia, spoločne ma napodobňujte a všímajte si tých, čo žijú tak, ako máte príklad v nás.
1. Tesalonickým 1,6-7: A vy ste napodobňovali nás i Pána, keď ste vo veľkom súžení s radosťou z Ducha Svätého prijali slovo, čím ste sa stali vzorom pre všetkých veriacich v Macedónsku aj Achájsku.
1. Tesalonickým 2,10-12: Vy i Boh ste svedkami, ako zbožne, spravodlivo a bezúhonne sme sa správali k vám veriacim. Viete dobre, že sme každého z vás ako otec svoje deti napomínali, povzbudzovali a zaprisahávali, aby ste viedli život dôstojný Boha, ktorý vás povoláva do svojho kráľovstva a slávy.
2. Tesalonickým 3,7-16: Sami totiž viete, ako nás treba napodobňovať, pretože sme nežili medzi vami neporiadne. Chlieb sme od nikoho zadarmo nejedli, ale dňom i nocou sme ťažko a namáhavo pracovali, aby sme neboli na ťarchu nikomu z vás. Nie že by sme na to nemali právo, ale aby sme boli pre vás vzorom, ktorý máte napodobňovať. A keď sme boli u vás, prikazovali sme vám: Ak niekto nechce pracovať, nech ani neje! Počúvame totiž, že niektorí medzi vami žijú neporiadne, nič nerobia, ale zaoberajú sa zbytočnosťami. Takým prikazujeme a napomíname ich v Pánovi Ježišovi Kristovi, aby pokojne pracovali, a tak jedli svoj chlieb. Vy však, bratia, neochabujte v konaní dobra. Ak niekto neposlúchne naše slovo v tomto liste, toho si poznačte a nestretávajte sa s ním, nech sa hanbí. Nepokladajte ho však za nepriateľa, ale napomínajte ho ako brata. Sám Pán pokoja nech vám dá pokoj vždy a vo všetkom. Pán nech je s vami všetkými!
1. Korinťanom 4,16-17: Prosím vás teda, nasledujte môj príklad. Preto som vám poslal Timoteja, moje milované a verné dieťa v Pánovi. On vám pripomenie moje cesty v Kristovi Ježišovi, ako učím všade v každej cirkvi.
1. Korinťanom 10,32-33: Nebuďte na pohoršenie ani Židom, ani Grékom, ani Božej cirkvi, ako aj ja sa usilujem páčiť všetkým vo všetkom, a nehľadám, čo osoží mne, ale čo osoží mnohým, aby boli spasení.
1. Korinťanom 11,1: Napodobňujte ma, ako ja napodobňujem Krista!
Piatok, 20. máj
1. Timoteovi 4,12-16: Nikto nech tebou nepohŕda pre tvoju mladosť. Ty sa však staň pre veriacich vzorom v reči, správaní, láske, vo viere a mravnej čistote. Kým neprídem, venuj sa predčítavaniu, napomínaniu a vyučovaniu. Nezanedbávaj dar milosti, ktorý máš v sebe, ktorý si dostal prostredníctvom proroctva, keď na teba starší kládli ruky. O toto sa staraj a tomu sa venuj, aby tvoje napredovanie bolo všetkým zjavné. Dávaj pozor na seba a na učenie; buď v tom vytrvalý. Lebo ak toto budeš robiť, zachrániš aj seba, aj tých, čo ťa počúvajú.
Títovi 2,6-8: Takisto napomínaj mladších mužov, aby boli rozumní vo všetkom. Ty sám buď vzorom dobrých skutkov. Tvoja náuka nech je neskazená, čestná, nech sú to zdravé a nepochybné slová, aby sa protivník zahanbil, keď nebude môcť o nás povedať nič zlé.
Niesť za seba navzájom zodpovednosť znamená: posúvať ostatných vpred vlastným príkladom. Listy, ktoré písal Pavol Timoteovi a Títovi, nás uvádzajú do zodpovednosti, ktorú za seba navzájom máme. V oboch listoch Pavol zobrazuje príklad: "Ty sa však staň pre veriacich vzorom v reči, správaní, láske, vo viere a mravnej čistote." "Ty sám buď vzorom dobrých skutkov. Tvoja náuka nech je neskazená, čestná, nech sú to zdravé a nepochybné slová" Pavol sa sám cvičil v tom, aby bol v každej situácii služobníkom Pána Ježiša Krista. Myslel na to, byť v každom čase príkladom pre veriacich. (Číaj Filipänom 3,17; 1. Tesalonickým 1,6-7; 2,10-12; 2. Tesalonickým 3,7-16.) Nič neovplyvní život viac ako dobrý príklad. Čo osožia všetky výchovné opatrenia, keď chýba vzor? Ži vo vzornom vzťahu so svojím Bohom, to je to najlepšie, čo môžeš pre ostatných spraviť.
"Zodpovedný, ktorý sa sám naučil poslušnosti a podriadenosti, bude vedieť viesť aj ostatných. Vedúci, ktorý sa stavia vždy znova pod Božiu autoritu a prijíma napomenutie a nápravu, bude mať autoritu aj v sojej vodcovskej úlohe. Až keď je človek sám poslušný, môže od druhých očakávať poslušnosť. Potom bude aj prijatý. Vlastný príklad lásky, pokory, ochoty slúžiť je najlepším prostriedkom vodcovstva. Náš príklad musí podčiarkovať naše slová." (O. Foller) "Paste Božie stádo, ktoré je u vás, starajte sa oň nie z prinútenia, ale dobrovoľne, ako Boh chce, nie pre mrzký zisk, ale ochotne! Ani nie ako keby ste panovali nad dedičstvom, ale buďte vzorom stádu." (1. Petra 5,2-3; čítaj 1. Korinťanom 4,16-17; 10,32-33; 11,1)
Filipänom 3,17: Bratia, spoločne ma napodobňujte a všímajte si tých, čo žijú tak, ako máte príklad v nás.
1. Tesalonickým 1,6-7: A vy ste napodobňovali nás i Pána, keď ste vo veľkom súžení s radosťou z Ducha Svätého prijali slovo, čím ste sa stali vzorom pre všetkých veriacich v Macedónsku aj Achájsku.
1. Tesalonickým 2,10-12: Vy i Boh ste svedkami, ako zbožne, spravodlivo a bezúhonne sme sa správali k vám veriacim. Viete dobre, že sme každého z vás ako otec svoje deti napomínali, povzbudzovali a zaprisahávali, aby ste viedli život dôstojný Boha, ktorý vás povoláva do svojho kráľovstva a slávy.
2. Tesalonickým 3,7-16: Sami totiž viete, ako nás treba napodobňovať, pretože sme nežili medzi vami neporiadne. Chlieb sme od nikoho zadarmo nejedli, ale dňom i nocou sme ťažko a namáhavo pracovali, aby sme neboli na ťarchu nikomu z vás. Nie že by sme na to nemali právo, ale aby sme boli pre vás vzorom, ktorý máte napodobňovať. A keď sme boli u vás, prikazovali sme vám: Ak niekto nechce pracovať, nech ani neje! Počúvame totiž, že niektorí medzi vami žijú neporiadne, nič nerobia, ale zaoberajú sa zbytočnosťami. Takým prikazujeme a napomíname ich v Pánovi Ježišovi Kristovi, aby pokojne pracovali, a tak jedli svoj chlieb. Vy však, bratia, neochabujte v konaní dobra. Ak niekto neposlúchne naše slovo v tomto liste, toho si poznačte a nestretávajte sa s ním, nech sa hanbí. Nepokladajte ho však za nepriateľa, ale napomínajte ho ako brata. Sám Pán pokoja nech vám dá pokoj vždy a vo všetkom. Pán nech je s vami všetkými!
1. Korinťanom 4,16-17: Prosím vás teda, nasledujte môj príklad. Preto som vám poslal Timoteja, moje milované a verné dieťa v Pánovi. On vám pripomenie moje cesty v Kristovi Ježišovi, ako učím všade v každej cirkvi.
1. Korinťanom 10,32-33: Nebuďte na pohoršenie ani Židom, ani Grékom, ani Božej cirkvi, ako aj ja sa usilujem páčiť všetkým vo všetkom, a nehľadám, čo osoží mne, ale čo osoží mnohým, aby boli spasení.
1. Korinťanom 11,1: Napodobňujte ma, ako ja napodobňujem Krista!
čtvrtek 19. května 2016
Niesť za seba navzájom zodpovednosť IX.
Niesť za seba navzájom zodpovednosť IX.
Štvrtok, 19. máj
2. Mojžišova 18,13-27: Na druhý deň si Mojžiš sadol, aby súdil ľud, a ľud stál pred Mojžišom od rána do večera. Keď Mojžišov tesť videl, čo všetko robí pre ľud, povedal: Prečo to robíš pre ľud? Prečo tu sedíš sám a všetok ľud tu musí od rána do večera stáť? Mojžiš odpovedal tesťovi: Pretože ľud prichádza ku mne dopytovať sa na Božie rozhodnutie. Keď majú nejakú spornú vec, prichádzajú ku mne. Ja rozhodnem a oznámim im Božie ustanovenie a zákony. Mojžišov tesť povedal: Nerobíš dobre! Veľmi vyčerpávaš seba i tento ľud, ktorý je s tebou. To je nad tvoje sily, sám to nezvládneš. Poslúchni moju radu a Boh bude s tebou. Ty zastupuj ľudí pred Bohom a prednes mu ich záležitosti. Budeš ich upozorňovať na ustanovenia a zákony a ukážeš im cestu, po ktorej majú ísť, i skutky, ktoré majú konať. Spomedzi všetkých ľudí si vyhliadni schopných, bohabojných a dôveryhodných mužov, ktorí nenávidia úplatok. Ustanov ich nad nimi za tisícnikov, stotníkov, päťdesiatnikov a desiatnikov. Oni nech súdia ľud v každom čase. Keď bude niečo zložitejšie, nech to prednesú tebe. Oni budú rozhodovať len o jednoduchších veciach. Uľahči si bremeno, nech ho nesú s tebou. Ak to urobíš, obstojíš aj vtedy, keď ti Boh dá ďalšie príkazy. Tak aj všetok tento ľud príde na svoje miesto v pokoji. Keď Mojžiš vypočul svojho tesťa, urobil všetko, čo mu radil. Z celého Izraela vybral schopných mužov a ustanovil ich za predstaviteľov ľudu, za tisícnikov, stotníkov, päťdesiatnikov a desiatnikov. Tí súdili ľud vždy podľa potreby. Ťažšie veci predkladali Mojžišovi a o všetkých ľahších prípadoch rozhodovali sami. Potom Mojžiš prepustil svojho tesťa a ten sa vrátil do svojej krajiny.
Efežanom 4,15-16: Buďme pravdiví v láske, aby sme vo všetkom dorastali v Krista. On je hlava, z neho rastie celé telo, pevne spojené vzájomne sa podporujúcimi kĺbmi a buduje sa v láske podľa toho, ako je dané každej časti.
Tretí impulz z 1. Tesaloniským 5,11: Niesť za seba navzájom zodpovednosť znamená: naďalej sa navzájom posúvať vpred. "Preto sa navzájom napomínajte a povzbudzujte jeden druhého, ako to aj robíte." Zbor v Tesalonikách sa už teda cvičil v tom, podporovať sa navzájom a stáť jeden pri druhom. Predsa sa táto ochota mohla ďalej rozširovať. Slovo v gréckom texte nabáda posilňovať sa navzájom, žiť užitočne s Božím slovom. "Budujme sa navzájom..." Ako môžem pomôcť druhému, aby jeho vzťah s Ježišom rástol a prehlboval sa? Ukazujem mu, že duchovný rast má súvislosť s Božím slovom, ktoré je ako návod na použitie pre nový život v Kristovi? "Boh s nami komunikuje cez svoje Slovo, aby sme obdržali to najoptimálnejšie v našom novom živote." (M. Jevert) Pomáham druhým dušpastierskym upozornením vtiahnuť Ježiša do svojich rozhodnutí? (Čítaj 1. Korinťanom 3,9; 1. Petra 2,5; Marek 16,20; Efežanom 2,19-22) Je to hlboké šťastie, že Ježiš vťahuje do stavby svojho kráľovstva každého, kto je zmierený s Bohom. "Všetci sme dostali desať, päť alebo jeden talent a nemáme právo ich zahrabať. Človek môže byť verným spolupracovníkom alebo lenivým sluhom. Jedno istotne platí: Nie sme vedúci podniku. To mi muselo byť raz rozhodne povedané, keď som si myslel, že ja som šéf a bol som tlačený bremenom, ktoré som si sám zvolil. Ty nie si šéf, ty si spolupracovník. Prenechaj zodpovednosť šéfovi. A tiež nie sme nádenníci. Keď sa stratený syn vrátil, nesprával sa k nemu otec ako k nádenníkovi, ale ako k dieťaťu." (W. Luthi; čítaj Matúš 25,14-30)
1. Korinťanom 3,9: My sme totiž Boží spolupracovníci; vy ste Božia roľa a Božia stavba.
1. Petra 2,5: Aj vy sa dajte zabudovať ako živé kamene do duchovného domu, aby ste sa stali svätým kňazstvom, ktoré bude prinášať duchovné obety, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista.
Marek 16,20: Oni sa rozišli a všade kázali. Pán im pomáhal a slovo potvrdzoval znameniami, ktoré ich sprevádzali.
Efežanom 2,19-22: A tak teda už nie ste cudzinci a prišelci, ale ste spoluobčania svätých a členovia Božej rodiny. Ste vybudovaní na základe apoštolov a prorokov, pričom uholným kameňom je Ježiš Kristus. V ňom celá stavba pevne pospájaná rastie vo svätý chrám v Pánovi; v ňom ste aj vy spoločne budovaní na Boží príbytok v Duchu.
Matúš 25,14-30: Bude to tak, ako keď ktosi odchádzal na cestu, zavolal si sluhov a zveril im svoj majetok; jednému dal päť talentov, druhému dva a ďalšiemu jeden — každému podľa jeho schopností — a odcestoval. Ten, čo dostal päť talentov, šiel, obchodoval s nimi a získal ďalších päť. Podobne aj ten s dvoma získal ďalšie dva. Ale ten, čo dostal jeden, odišiel, vykopal jamu a peniaze svojho pána ukryl. Po dlhom čase sa pán týchto sluhov vrátil a začal s nimi účtovať. Keď prišiel ten, čo dostal päť talentov, priniesol ďalších päť a povedal: Pane, zveril si mi päť talentov a hľa, získal som ďalších päť. Pán mu povedal: Správne, dobrý a verný sluha! Bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým. Vojdi do radosti svojho pána! Prišiel aj ten, čo dostal dva talenty a povedal: Pane, zveril si mi dva talenty a hľa, získal som ďalšie dva. Pán mu povedal: Správne, dobrý a verný sluha! Bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým. Vojdi do radosti svojho pána! Predstúpil aj ten, čo dostal jeden talent a povedal: Pane, vedel som, že si tvrdý človek. Žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. Preto som zo strachu odišiel a tvoj talent som skryl v zemi. Pozri, tu máš, čo je tvoje! Pán mu odpovedal: Zlý a lenivý sluha! Vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal. Mal si teda dať moje peniaze peňažníkom a ja by som si bol po návrate vzal svoj majetok aj s úrokom. Vezmite mu teda talent a dajte tomu, čo má desať talentov. Lebo každému, kto má, sa pridá a bude mať hojnosť. Ale kto nemá, tomu sa odoberie aj to, čo má. A toho neužitočného sluhu vyhoďte von do tmy. Tam bude plač a škrípanie zubami.
Štvrtok, 19. máj
2. Mojžišova 18,13-27: Na druhý deň si Mojžiš sadol, aby súdil ľud, a ľud stál pred Mojžišom od rána do večera. Keď Mojžišov tesť videl, čo všetko robí pre ľud, povedal: Prečo to robíš pre ľud? Prečo tu sedíš sám a všetok ľud tu musí od rána do večera stáť? Mojžiš odpovedal tesťovi: Pretože ľud prichádza ku mne dopytovať sa na Božie rozhodnutie. Keď majú nejakú spornú vec, prichádzajú ku mne. Ja rozhodnem a oznámim im Božie ustanovenie a zákony. Mojžišov tesť povedal: Nerobíš dobre! Veľmi vyčerpávaš seba i tento ľud, ktorý je s tebou. To je nad tvoje sily, sám to nezvládneš. Poslúchni moju radu a Boh bude s tebou. Ty zastupuj ľudí pred Bohom a prednes mu ich záležitosti. Budeš ich upozorňovať na ustanovenia a zákony a ukážeš im cestu, po ktorej majú ísť, i skutky, ktoré majú konať. Spomedzi všetkých ľudí si vyhliadni schopných, bohabojných a dôveryhodných mužov, ktorí nenávidia úplatok. Ustanov ich nad nimi za tisícnikov, stotníkov, päťdesiatnikov a desiatnikov. Oni nech súdia ľud v každom čase. Keď bude niečo zložitejšie, nech to prednesú tebe. Oni budú rozhodovať len o jednoduchších veciach. Uľahči si bremeno, nech ho nesú s tebou. Ak to urobíš, obstojíš aj vtedy, keď ti Boh dá ďalšie príkazy. Tak aj všetok tento ľud príde na svoje miesto v pokoji. Keď Mojžiš vypočul svojho tesťa, urobil všetko, čo mu radil. Z celého Izraela vybral schopných mužov a ustanovil ich za predstaviteľov ľudu, za tisícnikov, stotníkov, päťdesiatnikov a desiatnikov. Tí súdili ľud vždy podľa potreby. Ťažšie veci predkladali Mojžišovi a o všetkých ľahších prípadoch rozhodovali sami. Potom Mojžiš prepustil svojho tesťa a ten sa vrátil do svojej krajiny.
Efežanom 4,15-16: Buďme pravdiví v láske, aby sme vo všetkom dorastali v Krista. On je hlava, z neho rastie celé telo, pevne spojené vzájomne sa podporujúcimi kĺbmi a buduje sa v láske podľa toho, ako je dané každej časti.
Tretí impulz z 1. Tesaloniským 5,11: Niesť za seba navzájom zodpovednosť znamená: naďalej sa navzájom posúvať vpred. "Preto sa navzájom napomínajte a povzbudzujte jeden druhého, ako to aj robíte." Zbor v Tesalonikách sa už teda cvičil v tom, podporovať sa navzájom a stáť jeden pri druhom. Predsa sa táto ochota mohla ďalej rozširovať. Slovo v gréckom texte nabáda posilňovať sa navzájom, žiť užitočne s Božím slovom. "Budujme sa navzájom..." Ako môžem pomôcť druhému, aby jeho vzťah s Ježišom rástol a prehlboval sa? Ukazujem mu, že duchovný rast má súvislosť s Božím slovom, ktoré je ako návod na použitie pre nový život v Kristovi? "Boh s nami komunikuje cez svoje Slovo, aby sme obdržali to najoptimálnejšie v našom novom živote." (M. Jevert) Pomáham druhým dušpastierskym upozornením vtiahnuť Ježiša do svojich rozhodnutí? (Čítaj 1. Korinťanom 3,9; 1. Petra 2,5; Marek 16,20; Efežanom 2,19-22) Je to hlboké šťastie, že Ježiš vťahuje do stavby svojho kráľovstva každého, kto je zmierený s Bohom. "Všetci sme dostali desať, päť alebo jeden talent a nemáme právo ich zahrabať. Človek môže byť verným spolupracovníkom alebo lenivým sluhom. Jedno istotne platí: Nie sme vedúci podniku. To mi muselo byť raz rozhodne povedané, keď som si myslel, že ja som šéf a bol som tlačený bremenom, ktoré som si sám zvolil. Ty nie si šéf, ty si spolupracovník. Prenechaj zodpovednosť šéfovi. A tiež nie sme nádenníci. Keď sa stratený syn vrátil, nesprával sa k nemu otec ako k nádenníkovi, ale ako k dieťaťu." (W. Luthi; čítaj Matúš 25,14-30)
1. Korinťanom 3,9: My sme totiž Boží spolupracovníci; vy ste Božia roľa a Božia stavba.
1. Petra 2,5: Aj vy sa dajte zabudovať ako živé kamene do duchovného domu, aby ste sa stali svätým kňazstvom, ktoré bude prinášať duchovné obety, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista.
Marek 16,20: Oni sa rozišli a všade kázali. Pán im pomáhal a slovo potvrdzoval znameniami, ktoré ich sprevádzali.
Efežanom 2,19-22: A tak teda už nie ste cudzinci a prišelci, ale ste spoluobčania svätých a členovia Božej rodiny. Ste vybudovaní na základe apoštolov a prorokov, pričom uholným kameňom je Ježiš Kristus. V ňom celá stavba pevne pospájaná rastie vo svätý chrám v Pánovi; v ňom ste aj vy spoločne budovaní na Boží príbytok v Duchu.
Matúš 25,14-30: Bude to tak, ako keď ktosi odchádzal na cestu, zavolal si sluhov a zveril im svoj majetok; jednému dal päť talentov, druhému dva a ďalšiemu jeden — každému podľa jeho schopností — a odcestoval. Ten, čo dostal päť talentov, šiel, obchodoval s nimi a získal ďalších päť. Podobne aj ten s dvoma získal ďalšie dva. Ale ten, čo dostal jeden, odišiel, vykopal jamu a peniaze svojho pána ukryl. Po dlhom čase sa pán týchto sluhov vrátil a začal s nimi účtovať. Keď prišiel ten, čo dostal päť talentov, priniesol ďalších päť a povedal: Pane, zveril si mi päť talentov a hľa, získal som ďalších päť. Pán mu povedal: Správne, dobrý a verný sluha! Bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým. Vojdi do radosti svojho pána! Prišiel aj ten, čo dostal dva talenty a povedal: Pane, zveril si mi dva talenty a hľa, získal som ďalšie dva. Pán mu povedal: Správne, dobrý a verný sluha! Bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým. Vojdi do radosti svojho pána! Predstúpil aj ten, čo dostal jeden talent a povedal: Pane, vedel som, že si tvrdý človek. Žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. Preto som zo strachu odišiel a tvoj talent som skryl v zemi. Pozri, tu máš, čo je tvoje! Pán mu odpovedal: Zlý a lenivý sluha! Vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal. Mal si teda dať moje peniaze peňažníkom a ja by som si bol po návrate vzal svoj majetok aj s úrokom. Vezmite mu teda talent a dajte tomu, čo má desať talentov. Lebo každému, kto má, sa pridá a bude mať hojnosť. Ale kto nemá, tomu sa odoberie aj to, čo má. A toho neužitočného sluhu vyhoďte von do tmy. Tam bude plač a škrípanie zubami.
středa 18. května 2016
Niesť za seba navzájom zodpovednosť VIII.
Niesť za seba navzájom zodpovednosť VIII.
Streda, 18. máj
1. Korintským 12,12-27: Tak totiž ako je jedno telo a má mnoho údov, a všetky údy tela, hoci je ich mnoho, tvoria jedno telo, tak aj Kristus. Veď my všetci sme boli pokrstení jedným Duchom v jedno telo, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní; a všetci sme boli napojení jedným Duchom. Lebo telo nie je jeden úd, ale mnoho údov. Keby noha povedala: Pretože nie som ruka, nie som z tela!, či zato nepatrí k telu? A keby ucho povedalo: Keďže nie som oko, nie som z tela!, či zato nepatrí k telu? Keby bolo celé telo len okom, kde by bol sluch? A keby bolo celé sluchom, kde by bol čuch? 18 Preto Boh usporiadal v tele všetky údy tak, ako chcel. Keby však boli všetky údy jedným údom, kde by bolo telo? 20 Takto je teda mnoho údov, a predsa jedno telo. Preto oko nemôže povedať ruke: Nepotrebujem ťa!, ani hlava nohám: Nepotrebujem vás! Ba skôr je to tak, že tie údy tela, ktoré sa zdajú slabšími, sú nesmierne potrebné, a tým údom, ktoré sa nám zdajú menej cenné, preukazujeme väčšiu poctu, a pretože sú neslušné, dostáva sa im o to starostlivejšie zaodenie, zatiaľ čo naše počestné údy to nepotrebujú. Boh však usporiadal telo tak, že slabšiemu údu dal viac cti, aby neboli v tele roztržky, ale aby sa údy vzájomne o seba starali. A teda ak trpí jeden úd, spolu s ním trpia všetky údy; ak sa dostáva cti jednému údu, radujú sa s ním všetky údy. Vy ste Kristovo telo a jednotlivo ste údy.
Pavol diskutuje s rozdeleným zborom v Korinte a pokúša sa im objasniť, aký dôležitý je každý jeden z nich. Používa k tomu obraz tela, ktoré má mnoho údov, a hovorí im: "A teda ak trpí jeden úd, spolu s ním trpia všetky údy; ak sa dostáva cti jednému údu, radujú sa s ním všetky údy. Vy ste Kristovo telo a jednotlivo ste údy." (čítaj Rimanom 12,4-5; Efežanom 4,3-4.15-16) Rozličné údy v tele majú špecifické funkcie. Nikto preto nemusí na druhého pozerať žiarlivo alebo závistlivo. Každý úd je potrebný. Niektorí sú ústami: vedia sa dobre vyjadrovať a nadchnúť iných pre vieru. V chúlostivých situáciách nájdu slovo, ktoré spája. Iní používajú svoj hlas, aby chválili Boha piesňami a nadchli srdcia poslucháčov. Niektorí sú celí uchom pre potreby iných a pre tiché medzitóny v ich rozprávaní. Niektorí sú nosom: Cítia, kde niečo horí. Zasa iní priložia obe ruky tam, kde je potrebná pomoc. Niektorí sú ramenami, ktoré iných podpierajú, poskytujú bezpečie a utešujú. Niektorí sú plecami a podpierajú ostatných pri nesení ich bremien. Zasa iní sú nohami a vydajú sa na cestu k ľuďom, ktorí azda už nemôžu ísť sami. A niektorí sú hlavou: snažia sa udržať si nadhľad a ukázať schodné cesty. Preberajú zodpovednosť. Je pre mňa ten druhý dôležitý? Chcem sa pýtať: Ako reagujem, keď sa o druhom hovorí v dobrom, keď je chválený? Viem sa zo srdca tešiť a ďakovať zaňho? Niesť za druhých zodpovednosť si niekedy vyžaduje stiahnuť sa do druhého radu. (čítaj 1. Petra 3,8-12; Rimanom 12,15-17; Kološanom 3,12-14)
Rimanom 12,4-5: Lebo ako v jednom tele máme mnoho údov, ale všetky údy nekonajú tú istú činnosť, tak sme mnohí jedno telo v Kristovi, ale jednotlivo sme si navzájom údmi.
Efežanom 4,3-4.15-16: Usilujte sa zachovávať jednotu ducha vo zväzku pokoja. Jedno je telo a jeden Duch, ako ste aj boli povolaní k jednej nádeji svojho povolania.
Buďme pravdiví v láske, aby sme vo všetkom dorastali v Krista. On je hlava, z neho rastie celé telo, pevne spojené vzájomne sa podporujúcimi kĺbmi a buduje sa v láske podľa toho, ako je dané každej časti.
1. Petra 3,8-12: Napokon všetci buďte jednomyseľní, súcitní, plní bratskej lásky, milosrdní a pokorní. Neodplácajte sa zlým za zlé ani zlorečením za zlorečenie, naopak, vy žehnajte, lebo ste boli povolaní, aby ste sa stali dedičmi požehnania. Veď kto chce milovať život a vidieť dobré dni, nech si zdržuje jazyk od zlého a ústa od ľstivých rečí, nech sa odvráti od zlého a koná dobro, nech hľadá pokoj a usiluje sa oň. Veď Pánove oči hľadia na spravodlivých, jeho uši načúvajú ich prosbám, ale Pánova tvár je proti tým, čo robia zle.
Rimanom 12,15-17: Radujte sa s radujúcimi a plačte s plačúcimi. Buďte navzájom jednej mysle. Nebuďte namyslení, ale majte porozumenie pre nízko postavených. Nebuďte múdri sami pre seba. Nikomu neodplácajte zlom za zlé. Usilujte sa o to, čo je dobré v očiach všetkých ľudí.
Kološanom 3,12-14: Ako vyvolení Boží, svätí a milovaní, vezmite na seba milosrdný súcit, dobrotivosť, pokoru, miernosť, trpezlivosť, navzájom sa znášajte a odpúšťajte si, najmä ak by mal niekto niečo proti niekomu. Ako Pán odpustil vám, tak aj vy odpúšťajte druhým! Nadovšetko sa však odejte láskou, ktorá je zväzkom dokonalosti.
Streda, 18. máj
1. Korintským 12,12-27: Tak totiž ako je jedno telo a má mnoho údov, a všetky údy tela, hoci je ich mnoho, tvoria jedno telo, tak aj Kristus. Veď my všetci sme boli pokrstení jedným Duchom v jedno telo, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní; a všetci sme boli napojení jedným Duchom. Lebo telo nie je jeden úd, ale mnoho údov. Keby noha povedala: Pretože nie som ruka, nie som z tela!, či zato nepatrí k telu? A keby ucho povedalo: Keďže nie som oko, nie som z tela!, či zato nepatrí k telu? Keby bolo celé telo len okom, kde by bol sluch? A keby bolo celé sluchom, kde by bol čuch? 18 Preto Boh usporiadal v tele všetky údy tak, ako chcel. Keby však boli všetky údy jedným údom, kde by bolo telo? 20 Takto je teda mnoho údov, a predsa jedno telo. Preto oko nemôže povedať ruke: Nepotrebujem ťa!, ani hlava nohám: Nepotrebujem vás! Ba skôr je to tak, že tie údy tela, ktoré sa zdajú slabšími, sú nesmierne potrebné, a tým údom, ktoré sa nám zdajú menej cenné, preukazujeme väčšiu poctu, a pretože sú neslušné, dostáva sa im o to starostlivejšie zaodenie, zatiaľ čo naše počestné údy to nepotrebujú. Boh však usporiadal telo tak, že slabšiemu údu dal viac cti, aby neboli v tele roztržky, ale aby sa údy vzájomne o seba starali. A teda ak trpí jeden úd, spolu s ním trpia všetky údy; ak sa dostáva cti jednému údu, radujú sa s ním všetky údy. Vy ste Kristovo telo a jednotlivo ste údy.
Pavol diskutuje s rozdeleným zborom v Korinte a pokúša sa im objasniť, aký dôležitý je každý jeden z nich. Používa k tomu obraz tela, ktoré má mnoho údov, a hovorí im: "A teda ak trpí jeden úd, spolu s ním trpia všetky údy; ak sa dostáva cti jednému údu, radujú sa s ním všetky údy. Vy ste Kristovo telo a jednotlivo ste údy." (čítaj Rimanom 12,4-5; Efežanom 4,3-4.15-16) Rozličné údy v tele majú špecifické funkcie. Nikto preto nemusí na druhého pozerať žiarlivo alebo závistlivo. Každý úd je potrebný. Niektorí sú ústami: vedia sa dobre vyjadrovať a nadchnúť iných pre vieru. V chúlostivých situáciách nájdu slovo, ktoré spája. Iní používajú svoj hlas, aby chválili Boha piesňami a nadchli srdcia poslucháčov. Niektorí sú celí uchom pre potreby iných a pre tiché medzitóny v ich rozprávaní. Niektorí sú nosom: Cítia, kde niečo horí. Zasa iní priložia obe ruky tam, kde je potrebná pomoc. Niektorí sú ramenami, ktoré iných podpierajú, poskytujú bezpečie a utešujú. Niektorí sú plecami a podpierajú ostatných pri nesení ich bremien. Zasa iní sú nohami a vydajú sa na cestu k ľuďom, ktorí azda už nemôžu ísť sami. A niektorí sú hlavou: snažia sa udržať si nadhľad a ukázať schodné cesty. Preberajú zodpovednosť. Je pre mňa ten druhý dôležitý? Chcem sa pýtať: Ako reagujem, keď sa o druhom hovorí v dobrom, keď je chválený? Viem sa zo srdca tešiť a ďakovať zaňho? Niesť za druhých zodpovednosť si niekedy vyžaduje stiahnuť sa do druhého radu. (čítaj 1. Petra 3,8-12; Rimanom 12,15-17; Kološanom 3,12-14)
Rimanom 12,4-5: Lebo ako v jednom tele máme mnoho údov, ale všetky údy nekonajú tú istú činnosť, tak sme mnohí jedno telo v Kristovi, ale jednotlivo sme si navzájom údmi.
Efežanom 4,3-4.15-16: Usilujte sa zachovávať jednotu ducha vo zväzku pokoja. Jedno je telo a jeden Duch, ako ste aj boli povolaní k jednej nádeji svojho povolania.
Buďme pravdiví v láske, aby sme vo všetkom dorastali v Krista. On je hlava, z neho rastie celé telo, pevne spojené vzájomne sa podporujúcimi kĺbmi a buduje sa v láske podľa toho, ako je dané každej časti.
1. Petra 3,8-12: Napokon všetci buďte jednomyseľní, súcitní, plní bratskej lásky, milosrdní a pokorní. Neodplácajte sa zlým za zlé ani zlorečením za zlorečenie, naopak, vy žehnajte, lebo ste boli povolaní, aby ste sa stali dedičmi požehnania. Veď kto chce milovať život a vidieť dobré dni, nech si zdržuje jazyk od zlého a ústa od ľstivých rečí, nech sa odvráti od zlého a koná dobro, nech hľadá pokoj a usiluje sa oň. Veď Pánove oči hľadia na spravodlivých, jeho uši načúvajú ich prosbám, ale Pánova tvár je proti tým, čo robia zle.
Rimanom 12,15-17: Radujte sa s radujúcimi a plačte s plačúcimi. Buďte navzájom jednej mysle. Nebuďte namyslení, ale majte porozumenie pre nízko postavených. Nebuďte múdri sami pre seba. Nikomu neodplácajte zlom za zlé. Usilujte sa o to, čo je dobré v očiach všetkých ľudí.
Kološanom 3,12-14: Ako vyvolení Boží, svätí a milovaní, vezmite na seba milosrdný súcit, dobrotivosť, pokoru, miernosť, trpezlivosť, navzájom sa znášajte a odpúšťajte si, najmä ak by mal niekto niečo proti niekomu. Ako Pán odpustil vám, tak aj vy odpúšťajte druhým! Nadovšetko sa však odejte láskou, ktorá je zväzkom dokonalosti.
úterý 17. května 2016
Niesť za seba navzájom zodpovednosť VII.
Niesť za seba navzájom zodpovednosť VII.
Utorok, 17. máj
1. Tesalonickým 5,11: Preto sa navzájom napomínajte a povzbudzujte jeden druhého, ako to aj robíte.
Filipänom 2,4: a nevyhľadávajte iba svoje záujmy, ale aj záujmy druhých.
Druhý impulz, ktorý môžeme nájsť v slovách pre Tesalonických kresťanov: Niesť za seba navzájom zodpovednosť - ten druhý je dôležitý! Každý je nejakým spôsobom postavený medzi iných ľudí. V Biblii narazíme na veľa nápomocných impulzov, ako sa toto spolužitie môže podariť: "Nech sa každý z nás páči blížnemu na jeho dobro a na budovanie." (Rimanom 15,2) "Všetko je dovolené, no nie všetko osoží. Všetko je dovolené, no nie všetko buduje. Nikto nech nehľadá, čo osoží iba jemu, ale to, čo osoží inému." (1. Korintským 10,23-24) "Ak niekto hovorí: Milujem Boha a nenávidí svojho brata, je klamár. Veď kto nemiluje svojho brata, ktorého vidí, nie je schopný milovať Boha, ktorého nevidí. A toto prikázanie máme od neho, aby ten, kto miluje Boha, miloval aj svojho brata." (1. Jána 4,20-21) "Nech z vašich úst nevyjde nijaké zlé slovo, ale iba dobré, na budovanie, kde treba, aby počúvajúcim prinášalo požehnanie." (Efežanom 4,29) Tieto slová môžu byť testom pre naše myslenie, reč a skutky, akí dôležití sú pre nás v skutočnosti ostatní a naše spoločenstvo. (čítaj Ester 4,12-17) Chcem sa sám seba pýtať: Nakoľko podporujem svojim správaním k druhému dobré spoločenstvo v manželstve, rodine, cirkvi, na pracovisku, medzi kolegami a spolužiakmi? Vidím v tom druhom vedľa mňa skutočne Bohom milovaného človeka? Tento pohľad prekonáva priepasti a má uzdravujúci účinok!
Ester 4,12-17: Potom Mordochajovi odovzdal Esterin odkaz. Mordochaj odkázal Ester: Nemysli si, že so svojím životom vyviazneš v kráľovskom paláci jediná zo všetkých Židov. Ak budeš v tejto chvíli mlčať, úľava a záchrana príde Židom odinakiaľ, ale ty a tvoja rodina zahyniete. Ktovie, či si nedosiahla kráľovskú hodnosť práve pre takú chvíľu, ako je táto? Ester znova odkázala Mordochajovi: Choď, zhromaždi všetkých Židov, ktorých nájdeš v Šušane, a postite sa za mňa. Nejedzte a nepite tri dni a tri noci. Ja sa tiež budem so svojimi dvornými dámami takto postiť. Potom pôjdem ku kráľovi, hoci to nie je v súlade so zákonom. Ak mám zahynúť, zahyniem. Mordochaj odišiel a zariadil všetko, ako mu prikázala Ester.
Utorok, 17. máj
1. Tesalonickým 5,11: Preto sa navzájom napomínajte a povzbudzujte jeden druhého, ako to aj robíte.
Filipänom 2,4: a nevyhľadávajte iba svoje záujmy, ale aj záujmy druhých.
Druhý impulz, ktorý môžeme nájsť v slovách pre Tesalonických kresťanov: Niesť za seba navzájom zodpovednosť - ten druhý je dôležitý! Každý je nejakým spôsobom postavený medzi iných ľudí. V Biblii narazíme na veľa nápomocných impulzov, ako sa toto spolužitie môže podariť: "Nech sa každý z nás páči blížnemu na jeho dobro a na budovanie." (Rimanom 15,2) "Všetko je dovolené, no nie všetko osoží. Všetko je dovolené, no nie všetko buduje. Nikto nech nehľadá, čo osoží iba jemu, ale to, čo osoží inému." (1. Korintským 10,23-24) "Ak niekto hovorí: Milujem Boha a nenávidí svojho brata, je klamár. Veď kto nemiluje svojho brata, ktorého vidí, nie je schopný milovať Boha, ktorého nevidí. A toto prikázanie máme od neho, aby ten, kto miluje Boha, miloval aj svojho brata." (1. Jána 4,20-21) "Nech z vašich úst nevyjde nijaké zlé slovo, ale iba dobré, na budovanie, kde treba, aby počúvajúcim prinášalo požehnanie." (Efežanom 4,29) Tieto slová môžu byť testom pre naše myslenie, reč a skutky, akí dôležití sú pre nás v skutočnosti ostatní a naše spoločenstvo. (čítaj Ester 4,12-17) Chcem sa sám seba pýtať: Nakoľko podporujem svojim správaním k druhému dobré spoločenstvo v manželstve, rodine, cirkvi, na pracovisku, medzi kolegami a spolužiakmi? Vidím v tom druhom vedľa mňa skutočne Bohom milovaného človeka? Tento pohľad prekonáva priepasti a má uzdravujúci účinok!
Ester 4,12-17: Potom Mordochajovi odovzdal Esterin odkaz. Mordochaj odkázal Ester: Nemysli si, že so svojím životom vyviazneš v kráľovskom paláci jediná zo všetkých Židov. Ak budeš v tejto chvíli mlčať, úľava a záchrana príde Židom odinakiaľ, ale ty a tvoja rodina zahyniete. Ktovie, či si nedosiahla kráľovskú hodnosť práve pre takú chvíľu, ako je táto? Ester znova odkázala Mordochajovi: Choď, zhromaždi všetkých Židov, ktorých nájdeš v Šušane, a postite sa za mňa. Nejedzte a nepite tri dni a tri noci. Ja sa tiež budem so svojimi dvornými dámami takto postiť. Potom pôjdem ku kráľovi, hoci to nie je v súlade so zákonom. Ak mám zahynúť, zahyniem. Mordochaj odišiel a zariadil všetko, ako mu prikázala Ester.
pondělí 16. května 2016
Zo Skutkov apoštolov - Letnice II:
Zo Skutkov apoštolov - Letnice II:
Pondelok Letníc, 16. máj
Ezechiel 36,25-27: Potom vás pokropím čistou vodou a budete očistení od všetkých svojich poškvŕn, i od všetkých modiel vás očistím. Dám vám nové srdce a nového ducha do vášho vnútra; odstránim kamenné srdce z vášho tela a dám vám srdce z mäsa. Dám svojho ducha do vášho vnútra a spôsobím, aby ste chodili podľa mojich ustanovení, zachovávali a plnili moje nariadenia.
Skutky apoštolov 1,8: Teraz však na vás zostúpi Svätý Duch, vy dostanete jeho moc a budete mi svedkami v Jeruzaleme, v celom Judsku i Samárii, až po kraj zeme.
Boh nám dáva Ducha Svätého s dvojitým cieľom.
Po prvé: Boh chce, aby sme postavili Ježiša do stredu nášho života a aby sme boli pripravení robiť to, čo nám povie. K tomu potrebujeme Bibliu a vedenie Duchom Svätým. On nám povzbudzuje, utešuje, pripravuje a pripomína nám (Ján 14,16.17.26; 15,26; 16,7). A posilňuje nás, aby sme sa učili prekonávať zlo, klamstvá a neláskavosť a robili miesto pravde a láske Pána Ježiša Krista. To nie je ľahké. V našich srdciach budú malé aj veľké boje. Sám Ježiš zažíval časté útoky a pokušenia. Preto nám môže v našich bojoch porozumieť a pomôcť: Židom 2,17.18; 4,15. Vždy znova budeme zažívať porážky. Ale: Boží Duch je silnejší ako najsilnejšie pokušenie. Je väčší ako akokoľvek veľká porážka. Pomáha nám vyznávať hriechy, zanechať ich a nájsť životný štýl, ktorý pasuje Ježišovi. Potom budú môcť ľudia okolo nás odčítať z našich životov Ježišov spôsob. Na čom to možno poznať? Pozri Filipänom 2,1-4.
Po druhé: Boh chce, aby "všetci ľudia boli spasení a spoznali pravdu" (1. Timoteovi 2,4). Každý človek bez výnimky potrebuje Ježiša. On o sebe povedal: "Ja som cesta, pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa." (Ján 14,6) Ježiš Kristus nás poveril a splnomocnil Duchom Svätým, aby sme toto posolstvo všade hlásali: " Choďte teda a získavajte mi učeníkov vo všetkých národoch a krstite ich v mene Otca i Syna i Svätého Ducha a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do konca sveta." (Matúš 28,19-20; pozri 2. Korintským 5,17-20)
Ján 14,16.17.26: A ja budem prosiť Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby bol s vami až naveky — Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, veď zostáva pri vás a bude vo vás. No Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, ten vás naučí všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám hovoril.
Ján 15,26: Keď príde Tešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, ten bude vydávať o mne svedectvo.
Ján 16,7: Ja vám však hovorím pravdu: Pre vás je lepšie, keď odídem. Ak totiž neodídem, Tešiteľ k vám nepríde. Ak však odídem, pošlem ho k vám.
Židom 2,17.18: Preto sa vo všetkom musel pripodobniť bratom, aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom pred Bohom a odčinil hriechy ľudu. A pretože sám v tom, čo pretrpel, bol skúšaný, môže pomáhať tým, čo sú skúšaní.
Židom 4,15: Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol spolucítiť s našimi slabosťami, ale veľkňaza, ktorý bol vo všetkom skúšaný, ale nedopustil sa hriechu.
Filipänom 2,1-4: Ak teda jestvuje nejaké povzbudenie v Kristovi, ak jestvuje nejaká útecha z lásky, nejaké spoločenstvo Ducha, nejaký súcit a milosrdenstvo, dovŕšte moju radosť: Zmýšľajte rovnako, majte tú istú lásku, buďte jedna duša a jedna myseľ! Nič nerobte z ctižiadostivosti ani pre márnu slávu, ale radšej v pokore pokladajte iných za vyšších od seba a nevyhľadávajte iba svoje záujmy, ale aj záujmy druhých.
2. Korintským 5,17-20: Preto ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením. Staré veci pominuli, nastali nové. To všetko je z Boha, ktorý nás zmieril so sebou skrze Krista a dal nám službu zmierenia. Veď Boh v Kristovi zmieril svet so sebou. Nepočítal ľuďom ich previnenia a nám uložil ohlasovať slovo zmierenia. V mene Krista sme poslaní a cez nás akoby Boh napomínal. V mene Krista vás prosíme: Zmierte sa s Bohom!
Pondelok Letníc, 16. máj
Ezechiel 36,25-27: Potom vás pokropím čistou vodou a budete očistení od všetkých svojich poškvŕn, i od všetkých modiel vás očistím. Dám vám nové srdce a nového ducha do vášho vnútra; odstránim kamenné srdce z vášho tela a dám vám srdce z mäsa. Dám svojho ducha do vášho vnútra a spôsobím, aby ste chodili podľa mojich ustanovení, zachovávali a plnili moje nariadenia.
Skutky apoštolov 1,8: Teraz však na vás zostúpi Svätý Duch, vy dostanete jeho moc a budete mi svedkami v Jeruzaleme, v celom Judsku i Samárii, až po kraj zeme.
Boh nám dáva Ducha Svätého s dvojitým cieľom.
Po prvé: Boh chce, aby sme postavili Ježiša do stredu nášho života a aby sme boli pripravení robiť to, čo nám povie. K tomu potrebujeme Bibliu a vedenie Duchom Svätým. On nám povzbudzuje, utešuje, pripravuje a pripomína nám (Ján 14,16.17.26; 15,26; 16,7). A posilňuje nás, aby sme sa učili prekonávať zlo, klamstvá a neláskavosť a robili miesto pravde a láske Pána Ježiša Krista. To nie je ľahké. V našich srdciach budú malé aj veľké boje. Sám Ježiš zažíval časté útoky a pokušenia. Preto nám môže v našich bojoch porozumieť a pomôcť: Židom 2,17.18; 4,15. Vždy znova budeme zažívať porážky. Ale: Boží Duch je silnejší ako najsilnejšie pokušenie. Je väčší ako akokoľvek veľká porážka. Pomáha nám vyznávať hriechy, zanechať ich a nájsť životný štýl, ktorý pasuje Ježišovi. Potom budú môcť ľudia okolo nás odčítať z našich životov Ježišov spôsob. Na čom to možno poznať? Pozri Filipänom 2,1-4.
Po druhé: Boh chce, aby "všetci ľudia boli spasení a spoznali pravdu" (1. Timoteovi 2,4). Každý človek bez výnimky potrebuje Ježiša. On o sebe povedal: "Ja som cesta, pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa." (Ján 14,6) Ježiš Kristus nás poveril a splnomocnil Duchom Svätým, aby sme toto posolstvo všade hlásali: " Choďte teda a získavajte mi učeníkov vo všetkých národoch a krstite ich v mene Otca i Syna i Svätého Ducha a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do konca sveta." (Matúš 28,19-20; pozri 2. Korintským 5,17-20)
Ján 14,16.17.26: A ja budem prosiť Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby bol s vami až naveky — Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, veď zostáva pri vás a bude vo vás. No Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, ten vás naučí všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám hovoril.
Ján 15,26: Keď príde Tešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, ten bude vydávať o mne svedectvo.
Ján 16,7: Ja vám však hovorím pravdu: Pre vás je lepšie, keď odídem. Ak totiž neodídem, Tešiteľ k vám nepríde. Ak však odídem, pošlem ho k vám.
Židom 2,17.18: Preto sa vo všetkom musel pripodobniť bratom, aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom pred Bohom a odčinil hriechy ľudu. A pretože sám v tom, čo pretrpel, bol skúšaný, môže pomáhať tým, čo sú skúšaní.
Židom 4,15: Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol spolucítiť s našimi slabosťami, ale veľkňaza, ktorý bol vo všetkom skúšaný, ale nedopustil sa hriechu.
Filipänom 2,1-4: Ak teda jestvuje nejaké povzbudenie v Kristovi, ak jestvuje nejaká útecha z lásky, nejaké spoločenstvo Ducha, nejaký súcit a milosrdenstvo, dovŕšte moju radosť: Zmýšľajte rovnako, majte tú istú lásku, buďte jedna duša a jedna myseľ! Nič nerobte z ctižiadostivosti ani pre márnu slávu, ale radšej v pokore pokladajte iných za vyšších od seba a nevyhľadávajte iba svoje záujmy, ale aj záujmy druhých.
2. Korintským 5,17-20: Preto ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením. Staré veci pominuli, nastali nové. To všetko je z Boha, ktorý nás zmieril so sebou skrze Krista a dal nám službu zmierenia. Veď Boh v Kristovi zmieril svet so sebou. Nepočítal ľuďom ich previnenia a nám uložil ohlasovať slovo zmierenia. V mene Krista sme poslaní a cez nás akoby Boh napomínal. V mene Krista vás prosíme: Zmierte sa s Bohom!
neděle 15. května 2016
Zo skutkov apoštolov - Letnice I.
Zo skutkov apoštolov - Letnice I.
Nedeľa Letníc, 15. máj
Skutky apoštolov 2,1-4: Keď nadišiel deň Turíc, všetci boli na tom istom mieste. Tu sa odrazu strhol z neba hukot, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom sedeli. Ukázali sa im akoby ohnivé jazyky rozdelené tak, že na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť.
10,44-45: Kým ešte Peter hovoril tieto slová, zostúpil Duch Svätý na všetkých, čo počúvali túto reč. Veriaci spomedzi obrezaných, ktorí prišli spolu s Petrom, žasli, že dar Ducha Svätého bol vyliaty aj na pohanov.
V nedeľu Letníc oslavujú kresťania na celom svete. To je oficiálny začiatok cirkvi Ježiša Krista. V tento deň daroval Boh mladej cirkvi v Jeruzaleme Ducha Svätého. Prenesme sa na chvíľu na miesto prvých Ježišovych učeníkov: Tri roky zažívali, ako Ježiš ukazoval ľuďom srdečnú otcovskú lásku. Kdekoľvek sa Ježiš zdržiaval, hovoril im, ako začať nový život a ako v ňom každodenne rásť. Keď Ježiš uuzdravoval chorých, kriesil mŕtvych, daroval slepým zrak, žehnal deti, potešoval smutných a osamelých a dokonca oslobodil životy posadnuté diablom, ľudia si všimli: tu koná a pôsobí živy a pravý Boh. Ale to najväčšie bolo, keď Ježiš v mene Božom odpustil ľuďom ich hriechy (napr. Lukáš 7,47-48; Matúš 9,2-8). Všetko, čo Ježiš povedal, ako kázal a čo robil, sa dialo v moci Ducha Svätého. Nikto na zemi nemôže bez Ducha Svätého žiť tak, ako to Boh chce. Preto bolo pre Ježiša veľmi dôležité, aby jeho učeníci pochopili, aký potrebný je pre život dar Ducha Svätého. Ježiš chcel, po tom, ako vystúpil na nebesá k Otcovi, darovať svojim učeníkom Svätého Duha. Pretože zamýšľal urobiť svoje dielo známym po celej zemi a viesť ho ďalej. Pozemský Ježiš bol, ako všetci ľudia, viazaný na čas a priestor. Na nebesá vyvýšený Pán môže zoslaním Ducha bývať a pôsobiť vo všetkých, ktorí ho pozvú do svojich životov (Ján 1,12-14; 3,5-6) a chcú s ním žiť. V 1. Jána 5,10-15 a Rimanom 8,14-16 môžeme urobiť životne dôležité objavy.
Lukáš 7,47-48: Preto ti hovorím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi milovala. Komu sa málo odpúšťa, ten málo miluje. A jej povedal: Odpúšťajú sa ti hriechy.
Matúš 9,2-8: Tu k nemu priniesli ochrnutého človeka, ktorý ležal na lôžku. Ježiš, vidiac ich vieru, povedal ochrnutému: Dúfaj, syn môj, odpúšťajú sa ti hriechy. Vtom si však niektorí zákonníci povedali: Tento človek sa rúha! Ježiš poznal ich myšlienky a povedal: Prečo zle zmýšľate vo svojich srdciach? Čo je ľahšie? Povedať: Odpúšťajú sa ti hriechy, alebo povedať: Vstaň a choď!? Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať hriechy na zemi, povedal ochrnutému: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov! A on vstal a odišiel domov. Keď to videli zástupy, zmocnila sa ich bázeň a oslavovali Boha, že dal takúto moc ľuďom.
Ján 1,12-14: Tým však, čo ho prijali a veria v jeho meno, dal moc stať sa Božími deťmi; tí, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z telesnej žiadosti, ani z vôle muža, ale z Boha. To Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami a my sme videli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.
Ján 3,5-6: Ježiš odpovedal: Amen, amen, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva. Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je duch.
1. Jána 5,10-15: Kto verí v Božieho Syna, má svedectvo v sebe. Kto neverí Bohu, urobil ho klamárom, lebo neuveril svedectvu, ktoré Boh vydal o svojom Synovi. A to je svedectvo, že nám Boh dal večný život a tento život je v jeho Synovi. Kto má Syna, má život; kto nemá Božieho Syna, nemá život. Toto som napísal vám, čo veríte v meno Božieho Syna, aby ste vedeli, že máte večný život. A máme k nemu pevnú dôveru, že nás počuje, kedykoľvek o niečo prosíme podľa jeho vôle. A ak vieme, že nás počuje, kedykoľvek o niečo prosíme, vieme i to, že už máme, o čo sme ho žiadali.
Rimanom 8,14-16: Lebo všetci, ktorých vedie Boží Duch, sú Boží synovia. Veď ste neprijali ducha otroctva, aby ste opäť žili v strachu, ale prijali ste Ducha synovstva, v ktorom voláme: Abba, Otče. Tento Duch sám dosvedčuje nášmu duchu, že sme Božie deti.
Nedeľa Letníc, 15. máj
Skutky apoštolov 2,1-4: Keď nadišiel deň Turíc, všetci boli na tom istom mieste. Tu sa odrazu strhol z neba hukot, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom sedeli. Ukázali sa im akoby ohnivé jazyky rozdelené tak, že na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť.
10,44-45: Kým ešte Peter hovoril tieto slová, zostúpil Duch Svätý na všetkých, čo počúvali túto reč. Veriaci spomedzi obrezaných, ktorí prišli spolu s Petrom, žasli, že dar Ducha Svätého bol vyliaty aj na pohanov.
V nedeľu Letníc oslavujú kresťania na celom svete. To je oficiálny začiatok cirkvi Ježiša Krista. V tento deň daroval Boh mladej cirkvi v Jeruzaleme Ducha Svätého. Prenesme sa na chvíľu na miesto prvých Ježišovych učeníkov: Tri roky zažívali, ako Ježiš ukazoval ľuďom srdečnú otcovskú lásku. Kdekoľvek sa Ježiš zdržiaval, hovoril im, ako začať nový život a ako v ňom každodenne rásť. Keď Ježiš uuzdravoval chorých, kriesil mŕtvych, daroval slepým zrak, žehnal deti, potešoval smutných a osamelých a dokonca oslobodil životy posadnuté diablom, ľudia si všimli: tu koná a pôsobí živy a pravý Boh. Ale to najväčšie bolo, keď Ježiš v mene Božom odpustil ľuďom ich hriechy (napr. Lukáš 7,47-48; Matúš 9,2-8). Všetko, čo Ježiš povedal, ako kázal a čo robil, sa dialo v moci Ducha Svätého. Nikto na zemi nemôže bez Ducha Svätého žiť tak, ako to Boh chce. Preto bolo pre Ježiša veľmi dôležité, aby jeho učeníci pochopili, aký potrebný je pre život dar Ducha Svätého. Ježiš chcel, po tom, ako vystúpil na nebesá k Otcovi, darovať svojim učeníkom Svätého Duha. Pretože zamýšľal urobiť svoje dielo známym po celej zemi a viesť ho ďalej. Pozemský Ježiš bol, ako všetci ľudia, viazaný na čas a priestor. Na nebesá vyvýšený Pán môže zoslaním Ducha bývať a pôsobiť vo všetkých, ktorí ho pozvú do svojich životov (Ján 1,12-14; 3,5-6) a chcú s ním žiť. V 1. Jána 5,10-15 a Rimanom 8,14-16 môžeme urobiť životne dôležité objavy.
Lukáš 7,47-48: Preto ti hovorím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi milovala. Komu sa málo odpúšťa, ten málo miluje. A jej povedal: Odpúšťajú sa ti hriechy.
Matúš 9,2-8: Tu k nemu priniesli ochrnutého človeka, ktorý ležal na lôžku. Ježiš, vidiac ich vieru, povedal ochrnutému: Dúfaj, syn môj, odpúšťajú sa ti hriechy. Vtom si však niektorí zákonníci povedali: Tento človek sa rúha! Ježiš poznal ich myšlienky a povedal: Prečo zle zmýšľate vo svojich srdciach? Čo je ľahšie? Povedať: Odpúšťajú sa ti hriechy, alebo povedať: Vstaň a choď!? Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať hriechy na zemi, povedal ochrnutému: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov! A on vstal a odišiel domov. Keď to videli zástupy, zmocnila sa ich bázeň a oslavovali Boha, že dal takúto moc ľuďom.
Ján 1,12-14: Tým však, čo ho prijali a veria v jeho meno, dal moc stať sa Božími deťmi; tí, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z telesnej žiadosti, ani z vôle muža, ale z Boha. To Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami a my sme videli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.
Ján 3,5-6: Ježiš odpovedal: Amen, amen, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva. Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je duch.
1. Jána 5,10-15: Kto verí v Božieho Syna, má svedectvo v sebe. Kto neverí Bohu, urobil ho klamárom, lebo neuveril svedectvu, ktoré Boh vydal o svojom Synovi. A to je svedectvo, že nám Boh dal večný život a tento život je v jeho Synovi. Kto má Syna, má život; kto nemá Božieho Syna, nemá život. Toto som napísal vám, čo veríte v meno Božieho Syna, aby ste vedeli, že máte večný život. A máme k nemu pevnú dôveru, že nás počuje, kedykoľvek o niečo prosíme podľa jeho vôle. A ak vieme, že nás počuje, kedykoľvek o niečo prosíme, vieme i to, že už máme, o čo sme ho žiadali.
Rimanom 8,14-16: Lebo všetci, ktorých vedie Boží Duch, sú Boží synovia. Veď ste neprijali ducha otroctva, aby ste opäť žili v strachu, ale prijali ste Ducha synovstva, v ktorom voláme: Abba, Otče. Tento Duch sám dosvedčuje nášmu duchu, že sme Božie deti.
sobota 14. května 2016
Niesť za seba navzájom zodpovednosť VI.
Niesť za seba navzájom zodpovednosť VI.
Sobota, 14. máj
2. Korintským 1,3-4: Nech je požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh všetkej útechy, ktorý nás potešuje v každom našom súžení, aby sme aj my mohli potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení, a to útechou, ktorou aj nás Boh potešil.
Príslovia 16,24: Príjemné slová sú medový plást, sladkosť pre dušu a vzpruženie pre kosti.
"Povzbudzujte sa navzájom! Tma a malomyseľnosť prepadli Eugeniu Price potom, ako napísala svoju biografiu "Bremeno je ľahké". Píše o tom: "Nevedela som si predstaviť, že by som mohla s niekým hovoríť o mojom stave. Potom som jedného dňa zdvihla telefón. Bola to Anna. Z vďačnosti za nejakú duchovnú pomoc som jej venovala moju knihu zamyslení. To, čo mi toho dňa povedala, bolo pre mňa cennejšie, než všetko dovtedy. Najprv som jej povedala, že som zo seba zdesená: "Ako je možné, že človek napíše knihu ako "Bremeno je ľahké" a potom sa má takto? Potom to všetko nie je pravda!" "Samozrejme je to, čo si napísala, pravda. Napísala si svedectvo o Ježišovi a na tom sa nič nemení!" Chcela som, aby sa vyjadrila jasnejšie, a povedala som:" Ale Anna, cítim sa ako pohan!" Zasmiala sa. "Nuž, tak sa správaj ako pohan. Ale to nič nemení na Ježišovi Kristovi." Na to som nemala čo odvetiť. Potom som začala odznova: "Ale keby som ti teraz povedala, že už nedokážem veriť?" Na okamih bolo ticho. Potom povedala s náznakom bolesti, ale predsa pokojným a pevným hlasom: "Nuž, ani to by ho nezmenilo. Ježiš bude na teba čakať, kým neprekonáš tieto pochybnosti!" Pokiaľ si spomínam, už nič viac nepovedala, a položila som. Prišiel nový deň, a ranná pošta priniesla pohľadnicu od Anny, kde bolo napísané: "Pán je vzkriesený!" On nás opäť postaví. Jeho zasľúbenia nám dávajú odvahu ísť ďalej: Izaiáš 49,13-16; 54,10; 57,15; Matúš 28,20; Židom 13,8.
Izaiáš 49,13-16: Plesajte, nebesá, jasaj, zem, plesaním zaznejte, vrchy, lebo Hospodin potešil svoj ľud, zľutoval sa nad svojimi poníženými. Sion však povedal: Hospodin ma opustil, Pán na mňa zabudol. Či môže zabudnúť žena na svoje nemluvňa a nezľutovať sa nad synom svojho lona? Keby aj na neho zabudla, ja na teba nezabudnem. Do dlaní som si ťa vyryl, tvoje hradby mám stále pred sebou.
Izaiáš 54,10: Aj keby sa vrchy pohli a kopce kolísali, moja milosť sa nepohne od teba a moja zmluva pokoja sa nezakolíše, hovorí Hospodin, ktorý sa zľutúva nad tebou.
Izaiáš 57,15: lebo takto hovorí Najvyšší a Vznešený, čo tróni večne a sväté je jeho meno. Prebývam na vysokom a svätom mieste so skrúšeným a pokorným v duchu, aby som oživil ducha pokorných a srdce skrúšených.
Matúš 28,20: A hľa, ja som s vami po všetky dni až do konca sveta.
Židom 13,8: Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes i naveky.
Sobota, 14. máj
2. Korintským 1,3-4: Nech je požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh všetkej útechy, ktorý nás potešuje v každom našom súžení, aby sme aj my mohli potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení, a to útechou, ktorou aj nás Boh potešil.
Príslovia 16,24: Príjemné slová sú medový plást, sladkosť pre dušu a vzpruženie pre kosti.
"Povzbudzujte sa navzájom! Tma a malomyseľnosť prepadli Eugeniu Price potom, ako napísala svoju biografiu "Bremeno je ľahké". Píše o tom: "Nevedela som si predstaviť, že by som mohla s niekým hovoríť o mojom stave. Potom som jedného dňa zdvihla telefón. Bola to Anna. Z vďačnosti za nejakú duchovnú pomoc som jej venovala moju knihu zamyslení. To, čo mi toho dňa povedala, bolo pre mňa cennejšie, než všetko dovtedy. Najprv som jej povedala, že som zo seba zdesená: "Ako je možné, že človek napíše knihu ako "Bremeno je ľahké" a potom sa má takto? Potom to všetko nie je pravda!" "Samozrejme je to, čo si napísala, pravda. Napísala si svedectvo o Ježišovi a na tom sa nič nemení!" Chcela som, aby sa vyjadrila jasnejšie, a povedala som:" Ale Anna, cítim sa ako pohan!" Zasmiala sa. "Nuž, tak sa správaj ako pohan. Ale to nič nemení na Ježišovi Kristovi." Na to som nemala čo odvetiť. Potom som začala odznova: "Ale keby som ti teraz povedala, že už nedokážem veriť?" Na okamih bolo ticho. Potom povedala s náznakom bolesti, ale predsa pokojným a pevným hlasom: "Nuž, ani to by ho nezmenilo. Ježiš bude na teba čakať, kým neprekonáš tieto pochybnosti!" Pokiaľ si spomínam, už nič viac nepovedala, a položila som. Prišiel nový deň, a ranná pošta priniesla pohľadnicu od Anny, kde bolo napísané: "Pán je vzkriesený!" On nás opäť postaví. Jeho zasľúbenia nám dávajú odvahu ísť ďalej: Izaiáš 49,13-16; 54,10; 57,15; Matúš 28,20; Židom 13,8.
Izaiáš 49,13-16: Plesajte, nebesá, jasaj, zem, plesaním zaznejte, vrchy, lebo Hospodin potešil svoj ľud, zľutoval sa nad svojimi poníženými. Sion však povedal: Hospodin ma opustil, Pán na mňa zabudol. Či môže zabudnúť žena na svoje nemluvňa a nezľutovať sa nad synom svojho lona? Keby aj na neho zabudla, ja na teba nezabudnem. Do dlaní som si ťa vyryl, tvoje hradby mám stále pred sebou.
Izaiáš 54,10: Aj keby sa vrchy pohli a kopce kolísali, moja milosť sa nepohne od teba a moja zmluva pokoja sa nezakolíše, hovorí Hospodin, ktorý sa zľutúva nad tebou.
Izaiáš 57,15: lebo takto hovorí Najvyšší a Vznešený, čo tróni večne a sväté je jeho meno. Prebývam na vysokom a svätom mieste so skrúšeným a pokorným v duchu, aby som oživil ducha pokorných a srdce skrúšených.
Matúš 28,20: A hľa, ja som s vami po všetky dni až do konca sveta.
Židom 13,8: Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes i naveky.
pátek 13. května 2016
Niesť za seba navzájom zodpovednosť V.
Niesť za seba navzájom zodpovednosť V.
Piatok, 13. máj
1. Tesalonickým 5,11: Preto sa navzájom napomínajte a povzbudzujte jeden druhého, ako to aj robíte.
Židom 3,13: ale denne sa vzájomne povzbudzujte, kým trvá to "dnes", aby nikoho z vás nezatvrdilo mámenie hriechu
Ako môžeme ostatných povzbudzovať? Kto má otvorené oči a srdce, môže svet trocha zmeniť. Ale ako presne sa môže diať povzbudzovanie?
- Otvorenosť pre druhých. Dodávať ostatným odvahu začína tým, že sa pozriem, ako sa ten druhý skutočne má. Je mi jedno, keď moja kolegyňa príde ráno do práce pod tlakom? Vypínam, keď sa moja suseda opäť sťažuje kvôli ťažkej rodinnej situácii? A tá pubertálna dcéra... Niekedy stačí tiché, modliace sa načúvanie, trocha záujmu, malá pozornosť, aby sme povzbudili a posilnili ostatných. (Izaiáš 35,3-4)
- Ocenenie namiesto neláskavej kritiky. Veľmi ľahko skĺzneme k tomu, aby sme podpichli tam, kde niečo nebeží dobre. Alebo berieme veci, ktoré fungujú, ako samozrejmosť. Pritom každý vie, ako dobre padne slovo ocenenia a ako spôsobuje zázraky. Ľudia rozkvitnú, keď je ich námaha ocenené. Povzbudivými slovami si pomáhame rásť nad naše hranice. (Nehemiáš 2,17-18)
-Prímluva. Niekedy sme už v koncoch a nemáme žiaden nápad, ako môžeme povzbudiť ostatných. Povedzme to jednoducho Ježišovi. Prosme ho, nášho uzdravovateľa a záchrancu, aby zasiahol, potešil, povzbudil, poslal dobré myšlienky. On počuje našu modlitbu, u neho sa ráta každá prosba. A už vedomie, že niekto prináša vyslovené potreby pred Boha a modlí sa za ne, je veľkým povzbudením. (Skutky apoštolov 12,5.11.12)
-Priložiť ruky k dielu. "Dvom ide všetko lepšie", hovorí príslovie. Druhý človek dostáva odvahu, keď mu posilníme chrbát, urovnáme cestu, stojíme vedľa neho a prakticky ho podporíme. Povzbudzovanie je jedna z najdôležitejších úloh. Kto je sám povzbudený Božím slovom, môže povzbudzovať ostatných! Impulzy pre to nájdeme v Efežanom 5,19; Židom 12,12-13.
Izaiáš 35,3-4: Pozdvihnite ochabnuté ruky, upevňujte podlomené kolená! Povedzte malomyseľným: Vzchopte sa, nebojte sa! Pozrite, váš Boh! Príde s pomstou, Božou odplatou, on sám príde, aby vás zachránil.
Nehemiáš 2,17-18: Potom som im povedal: Sami vidíte zlé položenie, v ktorom sa nachádzame, že Jeruzalem je zbúraný a jeho brány sú zničené ohňom. Nože, postavme hradby Jeruzalema, aby sme neboli ďalej na posmech. Keď som im rozpovedal o ruke môjho Boha, ako dobrotivo vládla nado mnou, i o kráľových slovách, ktoré mi oznámil, povedali: Vzchopme sa a dajme sa do stavby! Nato priložili ruky k dobrému dielu.
Skutky apoštolov 12,5.11.12: Petra teda strážili v žalári, ale cirkev sa zaňho ustavične modlila k Bohu. Tu Peter prišiel k sebe a povedal si: Teraz naozaj viem, že Pán poslal svojho anjela a vyslobodil ma z Herodesovej ruky, aj zo všetkého, čo očakával židovský ľud. S tým vedomím prišiel k domu Márie, matky Jána, ktorý sa volal Marek. Tu bolo mnoho zhromaždených, ktorí sa modlili.
Efežanom 5,19: Hovorte spoločne žalmy, hymny a duchovné piesne, v srdci spievajte a oslavujte Pána
Židom 12,12-13: Preto vzpružte ochabnuté ruky a podlomené kolená a vaše nohy nech kráčajú po priamych chodníkoch, aby sa to, čo je chromé, úplne nevykĺbilo, ale skôr uzdravilo.
Piatok, 13. máj
1. Tesalonickým 5,11: Preto sa navzájom napomínajte a povzbudzujte jeden druhého, ako to aj robíte.
Židom 3,13: ale denne sa vzájomne povzbudzujte, kým trvá to "dnes", aby nikoho z vás nezatvrdilo mámenie hriechu
Ako môžeme ostatných povzbudzovať? Kto má otvorené oči a srdce, môže svet trocha zmeniť. Ale ako presne sa môže diať povzbudzovanie?
- Otvorenosť pre druhých. Dodávať ostatným odvahu začína tým, že sa pozriem, ako sa ten druhý skutočne má. Je mi jedno, keď moja kolegyňa príde ráno do práce pod tlakom? Vypínam, keď sa moja suseda opäť sťažuje kvôli ťažkej rodinnej situácii? A tá pubertálna dcéra... Niekedy stačí tiché, modliace sa načúvanie, trocha záujmu, malá pozornosť, aby sme povzbudili a posilnili ostatných. (Izaiáš 35,3-4)
- Ocenenie namiesto neláskavej kritiky. Veľmi ľahko skĺzneme k tomu, aby sme podpichli tam, kde niečo nebeží dobre. Alebo berieme veci, ktoré fungujú, ako samozrejmosť. Pritom každý vie, ako dobre padne slovo ocenenia a ako spôsobuje zázraky. Ľudia rozkvitnú, keď je ich námaha ocenené. Povzbudivými slovami si pomáhame rásť nad naše hranice. (Nehemiáš 2,17-18)
-Prímluva. Niekedy sme už v koncoch a nemáme žiaden nápad, ako môžeme povzbudiť ostatných. Povedzme to jednoducho Ježišovi. Prosme ho, nášho uzdravovateľa a záchrancu, aby zasiahol, potešil, povzbudil, poslal dobré myšlienky. On počuje našu modlitbu, u neho sa ráta každá prosba. A už vedomie, že niekto prináša vyslovené potreby pred Boha a modlí sa za ne, je veľkým povzbudením. (Skutky apoštolov 12,5.11.12)
-Priložiť ruky k dielu. "Dvom ide všetko lepšie", hovorí príslovie. Druhý človek dostáva odvahu, keď mu posilníme chrbát, urovnáme cestu, stojíme vedľa neho a prakticky ho podporíme. Povzbudzovanie je jedna z najdôležitejších úloh. Kto je sám povzbudený Božím slovom, môže povzbudzovať ostatných! Impulzy pre to nájdeme v Efežanom 5,19; Židom 12,12-13.
Izaiáš 35,3-4: Pozdvihnite ochabnuté ruky, upevňujte podlomené kolená! Povedzte malomyseľným: Vzchopte sa, nebojte sa! Pozrite, váš Boh! Príde s pomstou, Božou odplatou, on sám príde, aby vás zachránil.
Nehemiáš 2,17-18: Potom som im povedal: Sami vidíte zlé položenie, v ktorom sa nachádzame, že Jeruzalem je zbúraný a jeho brány sú zničené ohňom. Nože, postavme hradby Jeruzalema, aby sme neboli ďalej na posmech. Keď som im rozpovedal o ruke môjho Boha, ako dobrotivo vládla nado mnou, i o kráľových slovách, ktoré mi oznámil, povedali: Vzchopme sa a dajme sa do stavby! Nato priložili ruky k dobrému dielu.
Skutky apoštolov 12,5.11.12: Petra teda strážili v žalári, ale cirkev sa zaňho ustavične modlila k Bohu. Tu Peter prišiel k sebe a povedal si: Teraz naozaj viem, že Pán poslal svojho anjela a vyslobodil ma z Herodesovej ruky, aj zo všetkého, čo očakával židovský ľud. S tým vedomím prišiel k domu Márie, matky Jána, ktorý sa volal Marek. Tu bolo mnoho zhromaždených, ktorí sa modlili.
Efežanom 5,19: Hovorte spoločne žalmy, hymny a duchovné piesne, v srdci spievajte a oslavujte Pána
Židom 12,12-13: Preto vzpružte ochabnuté ruky a podlomené kolená a vaše nohy nech kráčajú po priamych chodníkoch, aby sa to, čo je chromé, úplne nevykĺbilo, ale skôr uzdravilo.
čtvrtek 12. května 2016
Niesť za seba navzájom zodpovednosť IV.
Niesť za seba navzájom zodpovednosť IV.
Štvrtok, 12. máj
2. Korintským 4,1-18: Preto teda, keď máme túto službu, ktorou sme boli z milosti poverení, neochabujeme. Zriekli sme sa tajných nehanebností, nepočíname si chytrácky, ani neprekrúcame Božie slovo, ale zjavujeme pravdu, a tak sa pred Bohom odporúčame svedomiu všetkých ľudí. Ak aj naše evanjelium je zahalené, je zahalené pre tých, ktorí hynú. V nich boh tohto veku zatemnil mysle neveriacich, aby nevideli svetlo evanjelia o sláve Krista, ktorý je obrazom Boha. Veď nehlásame samých seba, ale Ježiša Krista, Pána, keďže my sme len vaši služobníci pre Ježiša. Lebo Boh, ktorý povedal: Nech z temnôt zažiari svetlo!, zažiaril v našich srdciach, aby priviedol na svetlo poznanie Božej slávy na tvári Ježiša Krista. Tento poklad však máme v hlinených nádobách, aby nesmierna moc bola z Boha, a nie z nás. Zo všetkých strán sme sužovaní, no nie stiesnení; sme bezradní, no nie zúfalí; sme prenasledovaní, no nie opustení; sme zmietaní, no nehynieme; stále nosíme na tele Ježišovo zomieranie, aby bol na našom tele zjavný aj Ježišov život. Lebo dokiaľ žijeme, pre Ježiša sme neustále vydávaní na smrť, aby sa aj Ježišov život zjavil na našom smrteľnom tele. A tak v nás pôsobí smrť, no vo vás život. Keďže však máme toho istého Ducha viery, ako je napísané: Uveril som, preto som hovoril— aj my veríme, preto aj hovoríme, veď vieme, že ten, ktorý vzkriesil Pána Ježiša, aj nás vzkriesi s Ježišom a postaví pred seba spolu s vami. To všetko sa deje pre vás, aby rozhojnená milosť rozmnožovala vzdávanie vďaky mnohých na Božiu slávu. Preto neochabujeme, ale aj keď náš vonkajší človek hynie, náš vnútorný sa obnovuje zo dňa na deň. Veď toto naše terajšie ľahké súženie nám získa nesmierne bohatstvo večnej slávy, keďže nehľadíme na viditeľné, ale na neviditeľné; lebo viditeľné je dočasné, neviditeľné však večné.
Povzbudzovanie je vzájomný záväzok! Pavol pre to nachádza nápomocné slova, ktorými vystupuje proti povoľnosti a skľúčenosti v Korinte. Neodťahuje sa od zboru, do ktorého vlial svoje srdce. Ani tvrdé odmietnutie, ani bolestné nedorozumenia a zranenia ho nemôžu skľúčiť. Ukazuje, čo ho držalo v takej deprimujúcej situácii. Pavol povzbudzuje k dôvere a pevnom pridŕžaní sa Božieho poverenia, keď píše: "Preto neochabujeme, ale aj keď náš vonkajší človek hynie, náš vnútorný sa obnovuje zo dňa na deň. Veď toto naše terajšie ľahké súženie nám získa nesmierne bohatstvo večnej slávy, keďže nehľadíme na viditeľné, ale na neviditeľné; lebo viditeľné je dočasné, neviditeľné však večné." (2. Korinstkým 4,16-18) Mnohí spolupracovníci v Božom kráľovstve znášajú súženie, ktoré by bolo, merajúc z vlastnej sily, neznesiteľne ťažké. No sláva má príťažlivosť, ktorá tieseň nekonečne preváži. Držme sa pevne v dôvere Ježiša.Nechceme sa ale zabudnúť pýtať: Aké miesto má Ježiš v našom živote? Je len pasažier, ktorého zobudíme v poslednej chvíli, alebo je kapitán, ktorý riadi loď a zvláda búrky? Je mojím priateľom, Pánom, záchrancom, ktorému zverujem svoje radosti a žiale, u ktorého hľadám útechu a pokoj a pri ktorom nachádzam silu ísť ďalej?
Štvrtok, 12. máj
2. Korintským 4,1-18: Preto teda, keď máme túto službu, ktorou sme boli z milosti poverení, neochabujeme. Zriekli sme sa tajných nehanebností, nepočíname si chytrácky, ani neprekrúcame Božie slovo, ale zjavujeme pravdu, a tak sa pred Bohom odporúčame svedomiu všetkých ľudí. Ak aj naše evanjelium je zahalené, je zahalené pre tých, ktorí hynú. V nich boh tohto veku zatemnil mysle neveriacich, aby nevideli svetlo evanjelia o sláve Krista, ktorý je obrazom Boha. Veď nehlásame samých seba, ale Ježiša Krista, Pána, keďže my sme len vaši služobníci pre Ježiša. Lebo Boh, ktorý povedal: Nech z temnôt zažiari svetlo!, zažiaril v našich srdciach, aby priviedol na svetlo poznanie Božej slávy na tvári Ježiša Krista. Tento poklad však máme v hlinených nádobách, aby nesmierna moc bola z Boha, a nie z nás. Zo všetkých strán sme sužovaní, no nie stiesnení; sme bezradní, no nie zúfalí; sme prenasledovaní, no nie opustení; sme zmietaní, no nehynieme; stále nosíme na tele Ježišovo zomieranie, aby bol na našom tele zjavný aj Ježišov život. Lebo dokiaľ žijeme, pre Ježiša sme neustále vydávaní na smrť, aby sa aj Ježišov život zjavil na našom smrteľnom tele. A tak v nás pôsobí smrť, no vo vás život. Keďže však máme toho istého Ducha viery, ako je napísané: Uveril som, preto som hovoril— aj my veríme, preto aj hovoríme, veď vieme, že ten, ktorý vzkriesil Pána Ježiša, aj nás vzkriesi s Ježišom a postaví pred seba spolu s vami. To všetko sa deje pre vás, aby rozhojnená milosť rozmnožovala vzdávanie vďaky mnohých na Božiu slávu. Preto neochabujeme, ale aj keď náš vonkajší človek hynie, náš vnútorný sa obnovuje zo dňa na deň. Veď toto naše terajšie ľahké súženie nám získa nesmierne bohatstvo večnej slávy, keďže nehľadíme na viditeľné, ale na neviditeľné; lebo viditeľné je dočasné, neviditeľné však večné.
Povzbudzovanie je vzájomný záväzok! Pavol pre to nachádza nápomocné slova, ktorými vystupuje proti povoľnosti a skľúčenosti v Korinte. Neodťahuje sa od zboru, do ktorého vlial svoje srdce. Ani tvrdé odmietnutie, ani bolestné nedorozumenia a zranenia ho nemôžu skľúčiť. Ukazuje, čo ho držalo v takej deprimujúcej situácii. Pavol povzbudzuje k dôvere a pevnom pridŕžaní sa Božieho poverenia, keď píše: "Preto neochabujeme, ale aj keď náš vonkajší človek hynie, náš vnútorný sa obnovuje zo dňa na deň. Veď toto naše terajšie ľahké súženie nám získa nesmierne bohatstvo večnej slávy, keďže nehľadíme na viditeľné, ale na neviditeľné; lebo viditeľné je dočasné, neviditeľné však večné." (2. Korinstkým 4,16-18) Mnohí spolupracovníci v Božom kráľovstve znášajú súženie, ktoré by bolo, merajúc z vlastnej sily, neznesiteľne ťažké. No sláva má príťažlivosť, ktorá tieseň nekonečne preváži. Držme sa pevne v dôvere Ježiša.Nechceme sa ale zabudnúť pýtať: Aké miesto má Ježiš v našom živote? Je len pasažier, ktorého zobudíme v poslednej chvíli, alebo je kapitán, ktorý riadi loď a zvláda búrky? Je mojím priateľom, Pánom, záchrancom, ktorému zverujem svoje radosti a žiale, u ktorého hľadám útechu a pokoj a pri ktorom nachádzam silu ísť ďalej?
Niesť za seba navzájom zodpovednosť III.
Niesť za seba navzájom zodpovednosť III.
Streda, 11. máj
Nehemiáš 4,7-15: Preto som na nižšie položených otvorených miestach za hradbami rozostavil podľa rodov ľud s ich mečmi, oštepmi a lukmi. Keď som to videl, vstal som a prehovoril som k šľachticom, predákom a ostatnému ľudu: Nebojte sa ich! Pamätajte na veľkého a hrozného Pána a bojujte za svojich bratov, synov i dcéry, za ženy aj za domácnosti. Keď naši nepriatelia počuli, že sa to prezradilo a Boh zmaril ich zámer, všetci sme sa mohli vrátiť ku hradbám, každý k svojej práci. Od toho dňa polovica mojich mládencov pracovala na stavbe, kým druhá polovica držala oštepy, štíty, luky a panciere a velitelia stáli za celým domom Júdu. Tí, čo stavali hradby, aj tí, čo nosili a nakladali bremená, jednou rukou pracovali na stavbe a druhou držali zbraň. Každý, kto staval, mal na bedrách pripásaný svoj meč a takto staval, kým trubač stál vedľa mňa. Šľachticom, predákom aj ostatnému ľudu som povedal: Práce je veľa a je rozsiahla, no my sme roztrúsení po hradbách, vzdialení jeden od druhého. Zhromaždite sa k nám na miesto, kde začujete zvuk trúby. Náš Boh bude bojovať za nás. Tak sme pracovali na diele od východu rannej zory až do východu hviezd, kým polovica držala kopije.
Židom 10,24: Venujme pozornosť jeden druhému a povzbudzujme sa k láske a dobrým skutkom.
d. Vždy znova nás postretnú situácie, ktoré nás učia strachu a chcú nám ulúpiť odvahu. Presne tu platí, stáť navzájom za sebou a upriamiť pohľad na nášho veľkého Boha, ktorému je daná všetka moc. Tak sa stal Nehemiáš povzbudzovateľom pre národ v extrémne nebezpečnej situácii pri stavbe ochranného múru okolo Jeruzalema: "Keď som to videl, vstal som a prehovoril som k šľachticom, predákom a ostatnému ľudu: Nebojte sa ich! Pamätajte na veľkého a hrozného Pána" V porovnateľnej situácii povzbudzovaj Chizkija národ: "Buďte silní a odvážni! Nebojte sa a nedeste sa pred asýrskym kráľom ani pred celým davom, ktorý ho sprevádza, lebo prevaha je na našej strane. S ním je telesná sila, s nami je Hospodin, náš Boh, hotový nám pomôcť a viesť naše boje. Ľud sa spoľahol na slová judského kráľa Chizkiju." (2. Kronická 32,7.8) Takéto slová plné dôvery pobádajú k pokračovaniu. "Sťa zlaté jablká na striebornom podnose je slovo vyrieknuté v pravý čas." (Príslovia 25,11) Starostlivo zvolené slová môžu druhému dať odvahu, hľadať Božiu blízkosť. Sú ako sprievodca na ceste, ktorý povzbudzuje, pokračovať v ceste s Pánom napriek všetkým prekážkam a nebezpečenstvám. Kto by už len krátko pred cieľom zavolal na svojho syna pri behu na 3000 metrov: "Vyzeráš taký unavený! Nechceš radšej prestať?" Nie, otec ho vyburcuje: "Poď, chlapče, už len pár metrov! Zvládneš to!" A on, napriek tomu, že je úplne bez dychu, možno ho trápi bolesť, zmobilizuje všetky rezervy, aby dosiahol cieľ. Čo naše časy potrebujú viac než čokoľkvek iné, sú ľudia, ktorých povzbudivé slová majú hlboký dopad na životy ostatných. (Čítaj 5. Mojžišova 20,1-4; 31,1-8; Rimanom 6,12-14; 2. Timoteovi 1,3-14.)
5. Mojžišova 20,1-4: Keď pôjdeš do boja proti svojim nepriateľom a uvidíš kone, vozy a ľud početnejší než si ty, neboj sa, pretože s tebou je Hospodin, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z Egypta. Krátko pred začiatkom boja predstúpi kňaz pred ľud a prehovorí. Povie: Počuj, Izrael! Dnes sa chystáte do boja proti svojim nepriateľom. Neklesajte na mysli! Nebojte sa, neľakajte sa a nemajte z nich strach! Veď Hospodin, váš Boh, ide s vami, bude bojovať za vás proti vašim nepriateľom, aby vás zachránil.
5. Mojžišova 31,1-8: Potom odišiel Mojžiš oznámiť všetky tieto slová celému Izraelu. Povedal im: Dnes mám stodvadsať rokov. Nebudem už môcť vychádzať ani vchádzať, a Hospodin mi povedal: Neprejdeš cez Jordán. Hospodin, tvoj Boh, pôjde pred tebou, vyhubí tieto národy a ty ich ovládneš. Jozua pôjde pred tebou na druhú stranu, ako povedal Hospodin. Hospodin naloží s nimi tak, ako naložil s amorejským kráľom Sichónom a Ógom, ako aj s ich krajinami, ktoré zničil. Hospodin vám ich vydá a naložíte s nimi podľa príkazu, ktorý som vám dal. Buďte silní a udatní, nebojte sa a nemajte z nich strach, lebo sám Hospodin, tvoj Boh, ide s tebou; on ťa nenechá a neopustí. Mojžiš zavolal Jozuu a v prítomnosti celého Izraela mu povedal: Buď silný a udatný, lebo ty uvedieš tento ľud do krajiny, ktorú Hospodin pod prísahou sľúbil dať jeho otcom a ty im ju odovzdáš do dedičného vlastníctva. Sám Hospodin pôjde pred tebou, bude s tebou, nedá ti ochabnúť ani ťa neopustí. Neboj sa ani sa neľakaj.
Rimanom 6,12-14: Nech teda nekraľuje hriech vo vašom smrteľnom tele. Neposlúchajte jeho žiadosti a neposkytujte hriechu svoje údy ako nástroje nespravodlivosti, ale oddajte sa Bohu ako tí, čo vstali z mŕtvych a žijú, a svoje údy poskytujte Bohu ako nástroje spravodlivosti. Lebo hriech nebude panovať nad vami, veď nie ste pod zákonom, ale pod milosťou.
2. Timoteovi 1, 3-14: Ďakujem Bohu, ktorému slúžim ako moji predkovia s čistým svedomím, keď neprestajne dňom i nocou vo svojich prosbách pamätám na teba. Keď si spomínam na tvoje slzy, túžim ťa vidieť, aby som bol naplnený radosťou. Pripomínam si tvoju úprimnú vieru, akú mala už tvoja stará mama Lóis i tvoja matka Euniké a ktorú máš, ako som presvedčený, aj ty. Preto ti pripomínam, aby si roznecoval oheň Božieho daru, ktorý si dostal kladením mojich rúk. Boh nám totiž nedal ducha bojazlivosti, ale Ducha sily, lásky a rozvahy. Nehanbi sa teda za svedectvo o našom Pánovi ani za mňa, jeho väzňa, ale spolu so mnou znášaj utrpenie za evanjelium, posilňovaný Božou mocou. Boh nás zachránil a povolal svätým povolaním, nie podľa našich skutkov, ale podľa svojho vlastného rozhodnutia a milosti, ktorú nám dal v Ježišovi Kristovi pred vekmi. Táto milosť sa teraz stala známou zjavením nášho Spasiteľa Ježiša Krista; on odstránil smrť a svojím evanjeliom vyviedol na svetlo život a neporušiteľnosť. Ja som bol ustanovený za hlásateľa, apoštola a učiteľa tohto evanjelia. Preto aj toto trpím, ale nehanbím sa, veď viem, komu som uveril, a som presvedčený, že on má moc zachovať, čo mi bolo zverené, až do onoho dňa. Ako vzor zdravých rečí maj to, čo si počul odo mňa vo viere a láske v Ježišovi Kristovi. Pomocou Ducha Svätého, ktorý prebýva v nás, zachovávaj to dobré, čo ti bolo zverené.
Streda, 11. máj
Nehemiáš 4,7-15: Preto som na nižšie položených otvorených miestach za hradbami rozostavil podľa rodov ľud s ich mečmi, oštepmi a lukmi. Keď som to videl, vstal som a prehovoril som k šľachticom, predákom a ostatnému ľudu: Nebojte sa ich! Pamätajte na veľkého a hrozného Pána a bojujte za svojich bratov, synov i dcéry, za ženy aj za domácnosti. Keď naši nepriatelia počuli, že sa to prezradilo a Boh zmaril ich zámer, všetci sme sa mohli vrátiť ku hradbám, každý k svojej práci. Od toho dňa polovica mojich mládencov pracovala na stavbe, kým druhá polovica držala oštepy, štíty, luky a panciere a velitelia stáli za celým domom Júdu. Tí, čo stavali hradby, aj tí, čo nosili a nakladali bremená, jednou rukou pracovali na stavbe a druhou držali zbraň. Každý, kto staval, mal na bedrách pripásaný svoj meč a takto staval, kým trubač stál vedľa mňa. Šľachticom, predákom aj ostatnému ľudu som povedal: Práce je veľa a je rozsiahla, no my sme roztrúsení po hradbách, vzdialení jeden od druhého. Zhromaždite sa k nám na miesto, kde začujete zvuk trúby. Náš Boh bude bojovať za nás. Tak sme pracovali na diele od východu rannej zory až do východu hviezd, kým polovica držala kopije.
Židom 10,24: Venujme pozornosť jeden druhému a povzbudzujme sa k láske a dobrým skutkom.
d. Vždy znova nás postretnú situácie, ktoré nás učia strachu a chcú nám ulúpiť odvahu. Presne tu platí, stáť navzájom za sebou a upriamiť pohľad na nášho veľkého Boha, ktorému je daná všetka moc. Tak sa stal Nehemiáš povzbudzovateľom pre národ v extrémne nebezpečnej situácii pri stavbe ochranného múru okolo Jeruzalema: "Keď som to videl, vstal som a prehovoril som k šľachticom, predákom a ostatnému ľudu: Nebojte sa ich! Pamätajte na veľkého a hrozného Pána" V porovnateľnej situácii povzbudzovaj Chizkija národ: "Buďte silní a odvážni! Nebojte sa a nedeste sa pred asýrskym kráľom ani pred celým davom, ktorý ho sprevádza, lebo prevaha je na našej strane. S ním je telesná sila, s nami je Hospodin, náš Boh, hotový nám pomôcť a viesť naše boje. Ľud sa spoľahol na slová judského kráľa Chizkiju." (2. Kronická 32,7.8) Takéto slová plné dôvery pobádajú k pokračovaniu. "Sťa zlaté jablká na striebornom podnose je slovo vyrieknuté v pravý čas." (Príslovia 25,11) Starostlivo zvolené slová môžu druhému dať odvahu, hľadať Božiu blízkosť. Sú ako sprievodca na ceste, ktorý povzbudzuje, pokračovať v ceste s Pánom napriek všetkým prekážkam a nebezpečenstvám. Kto by už len krátko pred cieľom zavolal na svojho syna pri behu na 3000 metrov: "Vyzeráš taký unavený! Nechceš radšej prestať?" Nie, otec ho vyburcuje: "Poď, chlapče, už len pár metrov! Zvládneš to!" A on, napriek tomu, že je úplne bez dychu, možno ho trápi bolesť, zmobilizuje všetky rezervy, aby dosiahol cieľ. Čo naše časy potrebujú viac než čokoľkvek iné, sú ľudia, ktorých povzbudivé slová majú hlboký dopad na životy ostatných. (Čítaj 5. Mojžišova 20,1-4; 31,1-8; Rimanom 6,12-14; 2. Timoteovi 1,3-14.)
5. Mojžišova 20,1-4: Keď pôjdeš do boja proti svojim nepriateľom a uvidíš kone, vozy a ľud početnejší než si ty, neboj sa, pretože s tebou je Hospodin, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z Egypta. Krátko pred začiatkom boja predstúpi kňaz pred ľud a prehovorí. Povie: Počuj, Izrael! Dnes sa chystáte do boja proti svojim nepriateľom. Neklesajte na mysli! Nebojte sa, neľakajte sa a nemajte z nich strach! Veď Hospodin, váš Boh, ide s vami, bude bojovať za vás proti vašim nepriateľom, aby vás zachránil.
5. Mojžišova 31,1-8: Potom odišiel Mojžiš oznámiť všetky tieto slová celému Izraelu. Povedal im: Dnes mám stodvadsať rokov. Nebudem už môcť vychádzať ani vchádzať, a Hospodin mi povedal: Neprejdeš cez Jordán. Hospodin, tvoj Boh, pôjde pred tebou, vyhubí tieto národy a ty ich ovládneš. Jozua pôjde pred tebou na druhú stranu, ako povedal Hospodin. Hospodin naloží s nimi tak, ako naložil s amorejským kráľom Sichónom a Ógom, ako aj s ich krajinami, ktoré zničil. Hospodin vám ich vydá a naložíte s nimi podľa príkazu, ktorý som vám dal. Buďte silní a udatní, nebojte sa a nemajte z nich strach, lebo sám Hospodin, tvoj Boh, ide s tebou; on ťa nenechá a neopustí. Mojžiš zavolal Jozuu a v prítomnosti celého Izraela mu povedal: Buď silný a udatný, lebo ty uvedieš tento ľud do krajiny, ktorú Hospodin pod prísahou sľúbil dať jeho otcom a ty im ju odovzdáš do dedičného vlastníctva. Sám Hospodin pôjde pred tebou, bude s tebou, nedá ti ochabnúť ani ťa neopustí. Neboj sa ani sa neľakaj.
Rimanom 6,12-14: Nech teda nekraľuje hriech vo vašom smrteľnom tele. Neposlúchajte jeho žiadosti a neposkytujte hriechu svoje údy ako nástroje nespravodlivosti, ale oddajte sa Bohu ako tí, čo vstali z mŕtvych a žijú, a svoje údy poskytujte Bohu ako nástroje spravodlivosti. Lebo hriech nebude panovať nad vami, veď nie ste pod zákonom, ale pod milosťou.
2. Timoteovi 1, 3-14: Ďakujem Bohu, ktorému slúžim ako moji predkovia s čistým svedomím, keď neprestajne dňom i nocou vo svojich prosbách pamätám na teba. Keď si spomínam na tvoje slzy, túžim ťa vidieť, aby som bol naplnený radosťou. Pripomínam si tvoju úprimnú vieru, akú mala už tvoja stará mama Lóis i tvoja matka Euniké a ktorú máš, ako som presvedčený, aj ty. Preto ti pripomínam, aby si roznecoval oheň Božieho daru, ktorý si dostal kladením mojich rúk. Boh nám totiž nedal ducha bojazlivosti, ale Ducha sily, lásky a rozvahy. Nehanbi sa teda za svedectvo o našom Pánovi ani za mňa, jeho väzňa, ale spolu so mnou znášaj utrpenie za evanjelium, posilňovaný Božou mocou. Boh nás zachránil a povolal svätým povolaním, nie podľa našich skutkov, ale podľa svojho vlastného rozhodnutia a milosti, ktorú nám dal v Ježišovi Kristovi pred vekmi. Táto milosť sa teraz stala známou zjavením nášho Spasiteľa Ježiša Krista; on odstránil smrť a svojím evanjeliom vyviedol na svetlo život a neporušiteľnosť. Ja som bol ustanovený za hlásateľa, apoštola a učiteľa tohto evanjelia. Preto aj toto trpím, ale nehanbím sa, veď viem, komu som uveril, a som presvedčený, že on má moc zachovať, čo mi bolo zverené, až do onoho dňa. Ako vzor zdravých rečí maj to, čo si počul odo mňa vo viere a láske v Ježišovi Kristovi. Pomocou Ducha Svätého, ktorý prebýva v nás, zachovávaj to dobré, čo ti bolo zverené.
Niesť za seba navzájom zodpovednosť II.
Niesť za seba navzájom zodpovednosť II.
Utorok, 10. máj
Jozue 7,1-13: Potom sa Izraeliti previnili porušením kliatby. Achán, syn Karmiho, syna Zabdiho, syna Zeracha z Júdovho kmeňa si totiž vzal niečo z vecí pod kliatbou, a preto vzplanul Hospodinov hnev proti Izraelitom. Potom vyslal Jozua mužov z Jericha do Aja, ktorý leží pri Bét-Avene východne od Bételu, a povedal im: Vyjdite a preskúmajte tú krajinu. Muži teda odišli a preskúmali Aj. Keď sa vrátili k Jozuovi, povedali mu: Všetok ľud ta nemusí vyjsť, stačí, keď vyjde dvetisíc alebo tritisíc mužov a dobyjú Aj. Neunúvajte všetok ľud; ich je totiž málo. Tak sa vybralo z ľudu asi tritisíc mužov, tí však ušli pred ajskými mužmi. Ajskí muži zabili z nich asi tridsaťšesť mužov. Prenasledovali ich od brány až po Šebarím a na svahu ich pobili. Vtedy srdce ľudu zmalomyseľnelo a ochablo. Jozua si však roztrhol rúcho a padol tvárou na zem pred Hospodinovou archou. Ležal až do večera spolu so staršími Izraela a sypali si prach na hlavu. Jozua povedal: Ach, Pane, Hospodin, prečo si previedol tento ľud cez Jordán? Či preto, aby si nás vydal do rúk Amorejčanom, aby nás vyhubili? Radšej sme mohli zostať za Jordánom! Prosím ťa, Pane, čo mám na to povedať, že Izrael zutekal pred svojimi nepriateľmi? Keď sa to dopočujú Kanaánčania a ostatní obyvatelia krajiny, obkľúčia nás a vyhladia naše meno zo zeme. Čo urobíš pre svoje veľké meno? Hospodin povedal Jozuovi: Vstaň! Prečo ležíš tvárou na zemi? Izrael sa prehrešil, prestúpil zmluvu, ktorú som mu dal ako príkaz. Vzali ešte aj z toho, čo je pod kliatbou. Kradli z toho, zatajili to a schovali medzi svoje veci. Izrael nemôže obstáť medzi nepriateľmi, musí zutekať pred nimi, lebo prepadol kliatbe. Nebudem už ďalej s vami, ak nevykynožíte spomedzi seba, čo je pod kliatbou. Vstaň, posväť ľud a povedz: Posväťte sa na zajtrajší deň, lebo takto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Izrael, máš u seba prekliaty predmet. Nemôžeš obstáť pred nepriateľmi, kým neodstránite spomedzi seba, čo je pod kliatbou.
Žalospevy 3,39.40: Na čo sa môže sťažovať živý človek? Leda tak každý na svoj hriech. Preskúmajme a preverme naše cesty a vráťme sa k Hospodinovi!
Pýtame sa, prečo sme niekedy takí skľúčení?
a. Môže to byť tým, že vedome skrývame hriechy, podobne ako u Áchana? Jeho hriech nespravil skľúčeným len jeho samého, ale celý národ: "Vtedy srdce ľudu zmalomyseľnelo a ochablo." Hriech ochromuje a obťažuje a nepripustí postup vpred. Boh ukazuje Jozuovi a celému národu cestu von: Jozua 7,13! Vyznať vinu a odľahčení a posmelení k novému začiatku!
b. Navrstvila sa u nás skľúčenosť cez polovičnú odovzdanosť a lásku k Ježišovi? Bohatému mládencovi Ježiš hovorí: "Ešte jedno ti chýba. Predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebesiach. Potom príď a nasleduj ma!" (Lukáš 18,22). "Tento muž pochopil, čo Ježiš hovorí, a mohol to plne uchopiť, a zlomilo mu to srdce. Odišiel, ustarostený a plne skľúčený. Prišiel k Ježišovi s vážnou požiadavkou, ale Ježišove slová ho znehybneli. Namiesto nadšenej odovzdanosti vznikla srdce drásajúca skľúčenosť. Bohatý mládenec odišiel smutný a bez slov. Našlo ťa niekedy Božie slovo pri pohľade na niečo, v čom si "bohatý", napríklad tvoje nadanie, tvoje osobné obdarovanie? Nebude s tebou o tom diskutovať, ale zakaždým, keď príde do styku s tou vecou, opakovať: Keď myslíš naozaj vážne, čo hovoríš - toto sú podmienky! Polovičná odovzdanosť vedie k skleslosti" (podľa O. Chambersa). (čítaj Židom 3,7-13)
c. Skľúčenosť môže vzniknúť aj starosťami a sklamaním. "Veselé srdce rozjasňuje tvár, kým bolesť srdca ubíja ducha." (Príslovia 15,13) Dávid nám ukazuje východisko, ktorým šiel: "Keď som volal k tebe, odpovedal si mi, dodal si mi odvahu a posilnil si ma." (Žalm 138,3)
Židom 3,7-13: Preto, ako hovorí Duch Svätý: Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri vzbure v deň pokušenia na púšti, kde ma skúšali vaši otcovia, hoci videli moje skutky štyridsať rokov.Preto som sa rozhneval na toto pokolenie a povedal som: Ustavične blúdia v srdci, tí veru nepoznali moje cesty. A tak som vo svojom hneve prisahal: Nevojdú do môjho odpočinku. Bratia, dávajte si pozor, aby nikto z vás nemal zlé a neverné srdce a neodpadol od živého Boha, ale denne sa vzájomne povzbudzujte, kým trvá to "dnes", aby nikoho z vás nezatvrdilo mámenie hriechu.
Utorok, 10. máj
Jozue 7,1-13: Potom sa Izraeliti previnili porušením kliatby. Achán, syn Karmiho, syna Zabdiho, syna Zeracha z Júdovho kmeňa si totiž vzal niečo z vecí pod kliatbou, a preto vzplanul Hospodinov hnev proti Izraelitom. Potom vyslal Jozua mužov z Jericha do Aja, ktorý leží pri Bét-Avene východne od Bételu, a povedal im: Vyjdite a preskúmajte tú krajinu. Muži teda odišli a preskúmali Aj. Keď sa vrátili k Jozuovi, povedali mu: Všetok ľud ta nemusí vyjsť, stačí, keď vyjde dvetisíc alebo tritisíc mužov a dobyjú Aj. Neunúvajte všetok ľud; ich je totiž málo. Tak sa vybralo z ľudu asi tritisíc mužov, tí však ušli pred ajskými mužmi. Ajskí muži zabili z nich asi tridsaťšesť mužov. Prenasledovali ich od brány až po Šebarím a na svahu ich pobili. Vtedy srdce ľudu zmalomyseľnelo a ochablo. Jozua si však roztrhol rúcho a padol tvárou na zem pred Hospodinovou archou. Ležal až do večera spolu so staršími Izraela a sypali si prach na hlavu. Jozua povedal: Ach, Pane, Hospodin, prečo si previedol tento ľud cez Jordán? Či preto, aby si nás vydal do rúk Amorejčanom, aby nás vyhubili? Radšej sme mohli zostať za Jordánom! Prosím ťa, Pane, čo mám na to povedať, že Izrael zutekal pred svojimi nepriateľmi? Keď sa to dopočujú Kanaánčania a ostatní obyvatelia krajiny, obkľúčia nás a vyhladia naše meno zo zeme. Čo urobíš pre svoje veľké meno? Hospodin povedal Jozuovi: Vstaň! Prečo ležíš tvárou na zemi? Izrael sa prehrešil, prestúpil zmluvu, ktorú som mu dal ako príkaz. Vzali ešte aj z toho, čo je pod kliatbou. Kradli z toho, zatajili to a schovali medzi svoje veci. Izrael nemôže obstáť medzi nepriateľmi, musí zutekať pred nimi, lebo prepadol kliatbe. Nebudem už ďalej s vami, ak nevykynožíte spomedzi seba, čo je pod kliatbou. Vstaň, posväť ľud a povedz: Posväťte sa na zajtrajší deň, lebo takto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Izrael, máš u seba prekliaty predmet. Nemôžeš obstáť pred nepriateľmi, kým neodstránite spomedzi seba, čo je pod kliatbou.
Žalospevy 3,39.40: Na čo sa môže sťažovať živý človek? Leda tak každý na svoj hriech. Preskúmajme a preverme naše cesty a vráťme sa k Hospodinovi!
Pýtame sa, prečo sme niekedy takí skľúčení?
a. Môže to byť tým, že vedome skrývame hriechy, podobne ako u Áchana? Jeho hriech nespravil skľúčeným len jeho samého, ale celý národ: "Vtedy srdce ľudu zmalomyseľnelo a ochablo." Hriech ochromuje a obťažuje a nepripustí postup vpred. Boh ukazuje Jozuovi a celému národu cestu von: Jozua 7,13! Vyznať vinu a odľahčení a posmelení k novému začiatku!
b. Navrstvila sa u nás skľúčenosť cez polovičnú odovzdanosť a lásku k Ježišovi? Bohatému mládencovi Ježiš hovorí: "Ešte jedno ti chýba. Predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebesiach. Potom príď a nasleduj ma!" (Lukáš 18,22). "Tento muž pochopil, čo Ježiš hovorí, a mohol to plne uchopiť, a zlomilo mu to srdce. Odišiel, ustarostený a plne skľúčený. Prišiel k Ježišovi s vážnou požiadavkou, ale Ježišove slová ho znehybneli. Namiesto nadšenej odovzdanosti vznikla srdce drásajúca skľúčenosť. Bohatý mládenec odišiel smutný a bez slov. Našlo ťa niekedy Božie slovo pri pohľade na niečo, v čom si "bohatý", napríklad tvoje nadanie, tvoje osobné obdarovanie? Nebude s tebou o tom diskutovať, ale zakaždým, keď príde do styku s tou vecou, opakovať: Keď myslíš naozaj vážne, čo hovoríš - toto sú podmienky! Polovičná odovzdanosť vedie k skleslosti" (podľa O. Chambersa). (čítaj Židom 3,7-13)
c. Skľúčenosť môže vzniknúť aj starosťami a sklamaním. "Veselé srdce rozjasňuje tvár, kým bolesť srdca ubíja ducha." (Príslovia 15,13) Dávid nám ukazuje východisko, ktorým šiel: "Keď som volal k tebe, odpovedal si mi, dodal si mi odvahu a posilnil si ma." (Žalm 138,3)
Židom 3,7-13: Preto, ako hovorí Duch Svätý: Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri vzbure v deň pokušenia na púšti, kde ma skúšali vaši otcovia, hoci videli moje skutky štyridsať rokov.Preto som sa rozhneval na toto pokolenie a povedal som: Ustavične blúdia v srdci, tí veru nepoznali moje cesty. A tak som vo svojom hneve prisahal: Nevojdú do môjho odpočinku. Bratia, dávajte si pozor, aby nikto z vás nemal zlé a neverné srdce a neodpadol od živého Boha, ale denne sa vzájomne povzbudzujte, kým trvá to "dnes", aby nikoho z vás nezatvrdilo mámenie hriechu.
Niesť za seba navzájom zodpovednosť I.
Niesť za seba navzájom zodpovednosť I.
Pondelok, 9. máj
1. Tesalonickým 5,11: Preto sa navzájom napomínajte a povzbudzujte jeden druhého, ako to aj robíte.
Rimanom 14,19: Usilujme sa preto o to, čo slúži pokoju a vzájomnému budovaniu.
"Pre našu budúcnosť nie je nič tak dôležité, ako zodpovedný život v cirkvi, spoločnosti a štáte. Keď idú ruka v ruke kompetentnosť s vnútorným hodnotovým kompasom a vytrvalým angažovaním sa, môžeme sa postaviť problémom našich čias." Tak znejú prvé vety jedného referátu na tému "Niesť za seba navzájom zodpovednosť". Toto poznanie sprostredkuje Pavol aj svojim čitateľom, keď im píše: "Usilujme sa preto o to, čo slúži pokoju a vzájomnému budovaniu." (Rimanom 14,19) Tu nám prichádza v ústrety silný pocit spolupatričnosti medzi kresťanmi, ktorí nesú zodpovednosť za seba navzájom a za budovanie Božieho kráľovstva. Tri impulzy nám môžu ukázať smer, ako môžme za seba navzájom prevziať zodpovednosť:
Prvý impulz: Povzbudzujte sa navzájom! "Kresťania nie sú hundroši, ale povzbudzovatelia" (P. Hahne). A predsa stojíme niekedy nesmelo pred situáciami: nekonečne dlhý čas čakania, kedy sa zdanlivo nič nemení, bremeno, ktoré tlačí a zdá sa zo dňa na deň ťažšie, beznádejné dni, ktoré ničia každý výhľad na zlepšenie. V takýchto situáciách nás frázy ako: "Nevešaj hlavu, zas bude lepšie" alebo "neber všetko tak tragicky!" nepomôžu. Povzbudzovatelia? Nie, každopádne nie spravidla. Keď Pavol vyzýva k povzbudzovaniu, zakladá to na povzbudení, ktoré mu Boh dal poznať v kritických chvíľach jeho života. Tak sám získal odvahu a môže ľudí vo svojom okolí posilniť Božím zasľúbením: "Neboj sa!" (čítaj Skutky apoštolov 18,9.10; 27,13-25) Keď zvážime množstvo výziev "Neboj sa!" v Biblii, spoznáme, že Boh svojich ľudí neochvejne posilňuje. Jeho "Neboj sa!" hovorí aj dnes do nášho všedného života! (čítaj Izaiáš 41,10.13; 5. Mojžišova 31,6; 2. Kronická 20,17; Ján 14,27)
Skutky apoštolov 18,9.10: V noci však Pán vo videní povedal Pavlovi: Len sa neboj, nemlč, ale rozprávaj! Veď ja som s tebou, tu nikto na teba nesiahne, aby ti ublížil, pretože v tomto meste mám veľa ľudu.
Skutky apoštolov 27,13-25: Ale Pavol odpovedal: Čo to robíte, prečo plačete a trháte mi srdce? Veď ja som pripravený pre meno Pána Ježiša dať sa nielen zviazať, ale v Jeruzaleme aj zomrieť. Keďže sa nedal prehovoriť, prestali sme naliehať a povedali sme: Nech sa stane Pánova vôľa. Po týchto dňoch sme vystupovali do Jeruzalema. Spolu s nami išli aj niektorí učeníci z Cézarey a tí nás viedli k istému Cyperčanovi Mnásonovi, dávnemu učeníkovi, u ktorého sme mali bývať. Keď sme prišli do Jeruzalema, bratia nás radostne privítali. Nasledujúci deň Pavol s nami navštívil Jakuba; boli prítomní aj všetci starší. Pozdravil ich a potom rad-radom vyrozprával, čo Boh jeho pôsobením urobil medzi pohanmi. Keď to počuli, oslavovali Boha a hovorili Pavlovi: Vidíš, brat, koľké tisíce Židov uverili. Všetci horlia za zákon. O tebe sa však dopočuli, že vraj učíš Židov, ktorí žijú medzi pohanmi, aby odpadli od Mojžiša, keďže hlásaš, že nemajú obrezávať deti ani zachovávať obyčaje. Nuž čo teraz? Určite sa dopočujú, že si prišiel. Urob teda, čo ti radíme: Máme tu štyroch mužov, ktorí zložili sľub. Týchto vezmi so sebou, spolu s nimi sa očisti a zaplať za nich, aby si dali oholiť hlavu. Tak všetci poznajú, že nie je nič pravdy na tom, čo o tebe počuli, ale že aj sám dôsledne zachovávaš zákon. Pokiaľ ide o pohanov, ktorí uverili, napísali sme im list s rozhodnutím, že sa majú chrániť mäsa obetovaného modlám, krvi, mäsa zo zaduseného zvieraťa a smilstva.
Izaiáš 41,10.13: Neboj sa, veď som s tebou, neobzeraj sa, veď ja som tvoj Boh, posilním ťa a určite ti pomôžem, veď ťa podopieram spravodlivou pravicou. Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý ťa drží za pravicu a hovorí ti: Neboj sa, ja ti pomáham.
5. Mojžišova 31,6: Buďte silní a udatní, nebojte sa a nemajte z nich strach, lebo sám Hospodin, tvoj Boh, ide s tebou; on ťa nenechá a neopustí.
2. Kronická 20,17: V tomto prípade nemusíte bojovať. Rozostavte sa a zostaňte stáť. Uvidíte, ako vás Hospodin zachráni. Júdovci a Jeruzalemčania, nebojte sa a nedeste sa! Zajtra vyrazíte proti nim a Hospodin bude s vami.
Ján 14,27: Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, ale ja vám ho dávam, nie ako svet dáva. Nech sa vám srdce neznepokojuje a neľaká.
Pondelok, 9. máj
1. Tesalonickým 5,11: Preto sa navzájom napomínajte a povzbudzujte jeden druhého, ako to aj robíte.
Rimanom 14,19: Usilujme sa preto o to, čo slúži pokoju a vzájomnému budovaniu.
"Pre našu budúcnosť nie je nič tak dôležité, ako zodpovedný život v cirkvi, spoločnosti a štáte. Keď idú ruka v ruke kompetentnosť s vnútorným hodnotovým kompasom a vytrvalým angažovaním sa, môžeme sa postaviť problémom našich čias." Tak znejú prvé vety jedného referátu na tému "Niesť za seba navzájom zodpovednosť". Toto poznanie sprostredkuje Pavol aj svojim čitateľom, keď im píše: "Usilujme sa preto o to, čo slúži pokoju a vzájomnému budovaniu." (Rimanom 14,19) Tu nám prichádza v ústrety silný pocit spolupatričnosti medzi kresťanmi, ktorí nesú zodpovednosť za seba navzájom a za budovanie Božieho kráľovstva. Tri impulzy nám môžu ukázať smer, ako môžme za seba navzájom prevziať zodpovednosť:
Prvý impulz: Povzbudzujte sa navzájom! "Kresťania nie sú hundroši, ale povzbudzovatelia" (P. Hahne). A predsa stojíme niekedy nesmelo pred situáciami: nekonečne dlhý čas čakania, kedy sa zdanlivo nič nemení, bremeno, ktoré tlačí a zdá sa zo dňa na deň ťažšie, beznádejné dni, ktoré ničia každý výhľad na zlepšenie. V takýchto situáciách nás frázy ako: "Nevešaj hlavu, zas bude lepšie" alebo "neber všetko tak tragicky!" nepomôžu. Povzbudzovatelia? Nie, každopádne nie spravidla. Keď Pavol vyzýva k povzbudzovaniu, zakladá to na povzbudení, ktoré mu Boh dal poznať v kritických chvíľach jeho života. Tak sám získal odvahu a môže ľudí vo svojom okolí posilniť Božím zasľúbením: "Neboj sa!" (čítaj Skutky apoštolov 18,9.10; 27,13-25) Keď zvážime množstvo výziev "Neboj sa!" v Biblii, spoznáme, že Boh svojich ľudí neochvejne posilňuje. Jeho "Neboj sa!" hovorí aj dnes do nášho všedného života! (čítaj Izaiáš 41,10.13; 5. Mojžišova 31,6; 2. Kronická 20,17; Ján 14,27)
Skutky apoštolov 18,9.10: V noci však Pán vo videní povedal Pavlovi: Len sa neboj, nemlč, ale rozprávaj! Veď ja som s tebou, tu nikto na teba nesiahne, aby ti ublížil, pretože v tomto meste mám veľa ľudu.
Skutky apoštolov 27,13-25: Ale Pavol odpovedal: Čo to robíte, prečo plačete a trháte mi srdce? Veď ja som pripravený pre meno Pána Ježiša dať sa nielen zviazať, ale v Jeruzaleme aj zomrieť. Keďže sa nedal prehovoriť, prestali sme naliehať a povedali sme: Nech sa stane Pánova vôľa. Po týchto dňoch sme vystupovali do Jeruzalema. Spolu s nami išli aj niektorí učeníci z Cézarey a tí nás viedli k istému Cyperčanovi Mnásonovi, dávnemu učeníkovi, u ktorého sme mali bývať. Keď sme prišli do Jeruzalema, bratia nás radostne privítali. Nasledujúci deň Pavol s nami navštívil Jakuba; boli prítomní aj všetci starší. Pozdravil ich a potom rad-radom vyrozprával, čo Boh jeho pôsobením urobil medzi pohanmi. Keď to počuli, oslavovali Boha a hovorili Pavlovi: Vidíš, brat, koľké tisíce Židov uverili. Všetci horlia za zákon. O tebe sa však dopočuli, že vraj učíš Židov, ktorí žijú medzi pohanmi, aby odpadli od Mojžiša, keďže hlásaš, že nemajú obrezávať deti ani zachovávať obyčaje. Nuž čo teraz? Určite sa dopočujú, že si prišiel. Urob teda, čo ti radíme: Máme tu štyroch mužov, ktorí zložili sľub. Týchto vezmi so sebou, spolu s nimi sa očisti a zaplať za nich, aby si dali oholiť hlavu. Tak všetci poznajú, že nie je nič pravdy na tom, čo o tebe počuli, ale že aj sám dôsledne zachovávaš zákon. Pokiaľ ide o pohanov, ktorí uverili, napísali sme im list s rozhodnutím, že sa majú chrániť mäsa obetovaného modlám, krvi, mäsa zo zaduseného zvieraťa a smilstva.
Izaiáš 41,10.13: Neboj sa, veď som s tebou, neobzeraj sa, veď ja som tvoj Boh, posilním ťa a určite ti pomôžem, veď ťa podopieram spravodlivou pravicou. Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý ťa drží za pravicu a hovorí ti: Neboj sa, ja ti pomáham.
5. Mojžišova 31,6: Buďte silní a udatní, nebojte sa a nemajte z nich strach, lebo sám Hospodin, tvoj Boh, ide s tebou; on ťa nenechá a neopustí.
2. Kronická 20,17: V tomto prípade nemusíte bojovať. Rozostavte sa a zostaňte stáť. Uvidíte, ako vás Hospodin zachráni. Júdovci a Jeruzalemčania, nebojte sa a nedeste sa! Zajtra vyrazíte proti nim a Hospodin bude s vami.
Ján 14,27: Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, ale ja vám ho dávam, nie ako svet dáva. Nech sa vám srdce neznepokojuje a neľaká.
Boh chce bývať medzi nami XIV.
Boh chce bývať medzi nami XIV.
Nedeľa, 8. máj
2. Mojžišova 29,38-46:
Na oltár prinášaj toto: každý deň dva jednoročné baránky. Jedného obetuj ráno a druhého večer. K prvému baránkovi pridaj desatinu jemnej múky zamiesenej so štvrtinou hínu vylisovaného oleja a s nápojovou obetou zo štvrtiny hínu vína. Druhého baránka obetuj večer takisto ako rannú obetu s príslušnou nápojovou obetou, čo bude príjemná vôňa ohňovej obety na počesť Hospodina. To bude vaša každodenná spaľovaná obeta a budete ju prinášať pri vchode do stanu stretávania pred Hospodinom po všetky vaše pokolenia. Tam sa budem s vami stretávať, aby som sa tam s tebou rozprával. Tam sa budem stretávať s Izraelitmi, to miesto bude posvätené mojou slávou. Posvätím stan stretávania i oltár, posvätím Árona i jeho synov, aby mi slúžili ako kňazi. Budem bývať medzi Izraelitmi a budem im Bohom. Poznajú, že ja som Hospodin, ich Boh, ktorý ich vyviedol z Egypta, aby som prebýval medzi nimi. Ja som Hospodin, ich Boh.
V budúcnosti majú denne prinášať kňazi dve spaľované obete na oltár: jednu ráno, jednu pri západe slnka. "Večerný čas bol braný ako najvhodnejší pre modlitbu. V časoch Novej Zmluvy to bola deviata hodina (15:00)" (H. J. Fabry). Sám Ježiš dodržiaval pravidelné modlitebné časy. Posledná modlitba, ktorú sa modlil o deviatej hodine, bol výkrik v jeho smrteľnej hodine: "Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?" (Matúš 27,46). A zároveň sa zveril svojmu Bohu. Tu je zrejmé, že ani najprudší Satanov úder nemoohol zničiť Pánovo dielo záchrany. "Pevné modlitebné časy sú ochranné bašty. Sú pevným múrom, ktoré zabraňujú prenikaniu diabolských síl do našich životov" (P. Hahne). V svätyni sa s nami stretne, a bude tam s nami hovoriť. V svätyni stojíme tvárou v tvár jeho sláve, tam nám dáva podiel na svojom bytí, tam nás posväcuje. Ako u proroka Izaiáša je vyznanie hriechu vždy znova neobratné. Lebo Božia svätá blízkosť nás vedie k hlbšiemu sebapoznaniu (porovnaj Izaiáš 6,1-7). Hoci by sme museli zhorieť pri jeho svätosti, miluje a zachraňuje nás. V svätyni sa nám stane vzácnym Boží zachraňujúci čin z otroctva Egypta. Náš život sa nemá točiť okolo multi-kulti-náboženstva, ani okolo žiary Egypta. Jahve chce bývať v našom strede. Živý a milosrdcný záchranca chce byť stálym stredobodom - v našom osobnom živote, aj v živote spoločenstva. To platí až do večnej slávy: "lebo Baránok, ktorý je uprostred trónu, bude ich pásť a vodiť ich bude k prameňom vôd života a Boh im zotrie z očí každú slzu." (Zjavenie 7,17; porovnaj Žalm 46,2-8)
Izaiáš 6,1-7: V roku, keď zomrel kráľ Uzzija, videl som Pána sedieť na vysokom a vznešenom tróne. Okraje jeho rúcha napĺňali chrám. Nad ním stáli serafi. Každý mal po šesť krídel: dvoma si zakrývali tvár, dvoma si zakrývali nohy a dvoma lietali. Jeden druhému volal: Svätý, svätý, svätý je Hospodin zástupov, celá zem je plná jeho slávy. Prahy dverí sa zachveli od hlasu volajúceho a chrám sa naplnil dymom. Povedal som: Beda mi, som stratený, lebo som muž s nečistými perami a bývam medzi ľudom s nečistými perami a moje oči videli kráľa, Hospodina zástupov. Priletel ku mne jeden zo serafov, v ruke mal žeravý uhlík, ktorý vzal kliešťami z oltára. Dotkol sa mi perí a povedal: Hľa, toto sa dotklo tvojich perí, zmizla tvoja vina a tvoj hriech je odstránený.
Žalm 46,2-8: Boh je naše útočisko a sila, osvedčená pomoc v súženiach. Preto sa nebudeme báť, hoci by sa zem prevrátila a vrchy by sa klátili uprostred mora, hoci by hučali a penili sa jeho vody a vrchy by sa triasli, keď sa vzduje more. — Sela — Rieka svojimi ramenami potešuje Božie mesto, sväté príbytky Najvyššieho. Boh je uprostred neho, nepohne sa; Boh mu pomôže na úsvite. Národy hučali, kráľovstvá sa otriasali. Vydal hlas a zem sa rozplynula. Hospodin zástupov je s nami. Jákobov Boh je náš hrad.
Nedeľa, 8. máj
2. Mojžišova 29,38-46:
Na oltár prinášaj toto: každý deň dva jednoročné baránky. Jedného obetuj ráno a druhého večer. K prvému baránkovi pridaj desatinu jemnej múky zamiesenej so štvrtinou hínu vylisovaného oleja a s nápojovou obetou zo štvrtiny hínu vína. Druhého baránka obetuj večer takisto ako rannú obetu s príslušnou nápojovou obetou, čo bude príjemná vôňa ohňovej obety na počesť Hospodina. To bude vaša každodenná spaľovaná obeta a budete ju prinášať pri vchode do stanu stretávania pred Hospodinom po všetky vaše pokolenia. Tam sa budem s vami stretávať, aby som sa tam s tebou rozprával. Tam sa budem stretávať s Izraelitmi, to miesto bude posvätené mojou slávou. Posvätím stan stretávania i oltár, posvätím Árona i jeho synov, aby mi slúžili ako kňazi. Budem bývať medzi Izraelitmi a budem im Bohom. Poznajú, že ja som Hospodin, ich Boh, ktorý ich vyviedol z Egypta, aby som prebýval medzi nimi. Ja som Hospodin, ich Boh.
V budúcnosti majú denne prinášať kňazi dve spaľované obete na oltár: jednu ráno, jednu pri západe slnka. "Večerný čas bol braný ako najvhodnejší pre modlitbu. V časoch Novej Zmluvy to bola deviata hodina (15:00)" (H. J. Fabry). Sám Ježiš dodržiaval pravidelné modlitebné časy. Posledná modlitba, ktorú sa modlil o deviatej hodine, bol výkrik v jeho smrteľnej hodine: "Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?" (Matúš 27,46). A zároveň sa zveril svojmu Bohu. Tu je zrejmé, že ani najprudší Satanov úder nemoohol zničiť Pánovo dielo záchrany. "Pevné modlitebné časy sú ochranné bašty. Sú pevným múrom, ktoré zabraňujú prenikaniu diabolských síl do našich životov" (P. Hahne). V svätyni sa s nami stretne, a bude tam s nami hovoriť. V svätyni stojíme tvárou v tvár jeho sláve, tam nám dáva podiel na svojom bytí, tam nás posväcuje. Ako u proroka Izaiáša je vyznanie hriechu vždy znova neobratné. Lebo Božia svätá blízkosť nás vedie k hlbšiemu sebapoznaniu (porovnaj Izaiáš 6,1-7). Hoci by sme museli zhorieť pri jeho svätosti, miluje a zachraňuje nás. V svätyni sa nám stane vzácnym Boží zachraňujúci čin z otroctva Egypta. Náš život sa nemá točiť okolo multi-kulti-náboženstva, ani okolo žiary Egypta. Jahve chce bývať v našom strede. Živý a milosrdcný záchranca chce byť stálym stredobodom - v našom osobnom živote, aj v živote spoločenstva. To platí až do večnej slávy: "lebo Baránok, ktorý je uprostred trónu, bude ich pásť a vodiť ich bude k prameňom vôd života a Boh im zotrie z očí každú slzu." (Zjavenie 7,17; porovnaj Žalm 46,2-8)
Izaiáš 6,1-7: V roku, keď zomrel kráľ Uzzija, videl som Pána sedieť na vysokom a vznešenom tróne. Okraje jeho rúcha napĺňali chrám. Nad ním stáli serafi. Každý mal po šesť krídel: dvoma si zakrývali tvár, dvoma si zakrývali nohy a dvoma lietali. Jeden druhému volal: Svätý, svätý, svätý je Hospodin zástupov, celá zem je plná jeho slávy. Prahy dverí sa zachveli od hlasu volajúceho a chrám sa naplnil dymom. Povedal som: Beda mi, som stratený, lebo som muž s nečistými perami a bývam medzi ľudom s nečistými perami a moje oči videli kráľa, Hospodina zástupov. Priletel ku mne jeden zo serafov, v ruke mal žeravý uhlík, ktorý vzal kliešťami z oltára. Dotkol sa mi perí a povedal: Hľa, toto sa dotklo tvojich perí, zmizla tvoja vina a tvoj hriech je odstránený.
Žalm 46,2-8: Boh je naše útočisko a sila, osvedčená pomoc v súženiach. Preto sa nebudeme báť, hoci by sa zem prevrátila a vrchy by sa klátili uprostred mora, hoci by hučali a penili sa jeho vody a vrchy by sa triasli, keď sa vzduje more. — Sela — Rieka svojimi ramenami potešuje Božie mesto, sväté príbytky Najvyššieho. Boh je uprostred neho, nepohne sa; Boh mu pomôže na úsvite. Národy hučali, kráľovstvá sa otriasali. Vydal hlas a zem sa rozplynula. Hospodin zástupov je s nami. Jákobov Boh je náš hrad.
pondělí 9. května 2016
Boh chce bývať medzi nami XIII.
Boh chce bývať medzi nami XIII.
Sobota, 7. máj
2. Mojžišova 29,23-37:
Vezmi z koša pre nekvasené pokrmy, ktorý je pred Hospodinom, peceň chleba, bochník pripravený na oleji a posúch. Všetko to vlož do rúk Árona a jeho synov a mávaním to predlož Hospodinovi ako podávanú obetu. Potom im to vezmi z rúk a spáľ to na oltári so spaľovanou obetou ako príjemnú vôňu pred Hospodinom. To je ohňová obeta Hospodinovi. Potom vezmi hruď barana z Áronovej vysviacky, zamávaj ňou a predlož ju Hospodinovi ako podávanú obetu. To bude tvoj podiel. Posväť hruď z podávanej obety a stehno z obety pozdvihovania, teda to, čo bolo ponúknuté pri obrade podávania a pozdvihovania z barana obetovaného pri vysviacke Árona a jeho synov. To je pre Árona a jeho synov trvalé ustanovenie medzi Izraelitmi. To je obeta pozdvihovania. Obetu pozdvihovania budú Izraeliti prinášať zo svojich obiet spoločenstva ako svoju obetu pozdvihovania Hospodinovi. Áronove posvätné rúcha dostanú po ňom jeho synovia, aby mohli byť v nich pomazaní a uvedení do úradu. Počas siedmich dní bude si rúcho obliekať ten syn, ktorý sa po ňom stane kňazom a bude prichádzať k stanu stretávania a konať službu vo svätyni. Potom vezmi barana z kňazskej vysviacky a uvar jeho mäso na posvätnom mieste. Mäso z barana a chlieb z koša bude jesť Áron a jeho synovia pri vchode do stanu stretávania. Nech jedia to, čím sa pre nich získalo zmierenie, aby mohli byť uvedení do úradu a vysvätení. Iný z toho nesmie jesť, lebo je to sväté. Ak by niečo z mäsa vysviacky alebo z chleba zostalo do rána, spáľ to na ohni. Nesmie sa to jesť, lebo je to sväté. S Áronom a jeho synmi urob všetko tak, ako som ti prikázal. Sedem dní bude trvať svätenie kňazov. Každý deň obetuj býčka ako obetu za hriech, okrem obiet zmierenia. Oltár očisti od hriechu tým, že na ňom vykonáš obetu zmierenia a že ho pomažeš; tým ho posvätíš. Počas siedmich dní budeš konať obrad zmierenia na oltári. Tým ho posvätíš a oltár bude svätý. Všetko, čo sa dotkne oltára, bude sväté.
Zhrňme si ďalšie nariadenia na vysvätenie do kňažského úradu. Vo veršoch 23-28 sa viackrát zdôrazní: pri rozličných obetných obradoch sa má diať všetko "pred Pánom" a "pre Pána". Úkony sú smerované k Nemu. Majú sa stať "Jahveho ľúbeznou vôňou". Myslí sa aj na Árona a jeho synov. Dostanú od Izraelcov, z ich obetí, pevne stanovenú čiastku. Napokon je "čiatkou pre Jahveho". - Dnes sú nám bohoslužobné úkony v starom Izraeli cudzie; a vieme, že náš Pán Ježiš Kristus naplnil celý zákon (Matúš 5,17). Jedno ale máme s vtedajšími Izraelcami spoločné: Ide o to, sláviť naše rozličné bohoslužby tak, aby bol oslávený živý a pravý Boh. To začína v srdci: "Keby si teda prinášal dar na oltár a tam by si sa rozpamätal, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a odíď; najprv sa zmier so svojím bratom a až potom príď a obetuj svoj dar." (Matúš 5,23-24, porovnaj Rimanom 13,8.10). Vyjasňujeme v našich zboroch otázky a ťažkosti spoločne vo svetle Božej lásky? "Všetko nech sa deje medzi vami v láske!" (1. Korintským 16,14)
Verše 29-30 môžu poukazovať na to, že si veľkňaz nesmie vziať svoj odev do hrobu, lebo je to pôžička.
Vo veršoch 31-37 sa množia pojmy ako zmierenie, svätý, obeta zmierenia a podobné. Spoločné jedlo kňazov a ich vysvätenie sú celkom v znamení Božej svätosti. Ona ich zmocňuje k svätému služobnému životu podľa nápisu na Áronovom čele: "Sväté Hospodinovi". Služba Bohu je svätou službou. (Porovnaj Rimanom 12,1)
Matúš 5,17: Nemyslite si, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov. Neprišiel som zrušiť, ale naplniť.
Rimanom 13,8.10: Nikomu nebuďte nič dlžní, okrem toho, aby ste sa navzájom milovali, lebo kto miluje blížneho, naplnil zákon. Láska blížnemu nerobí zle. Naplnením zákona je teda láska.
Rimanom 12,1: Povzbudzujem vás teda, bratia, pre Božie milosrdenstvo, aby ste prinášali svoje telo ako živú, svätú, Bohu príjemnú obetu, ako svoju duchovnú službu Bohu.
Sobota, 7. máj
2. Mojžišova 29,23-37:
Vezmi z koša pre nekvasené pokrmy, ktorý je pred Hospodinom, peceň chleba, bochník pripravený na oleji a posúch. Všetko to vlož do rúk Árona a jeho synov a mávaním to predlož Hospodinovi ako podávanú obetu. Potom im to vezmi z rúk a spáľ to na oltári so spaľovanou obetou ako príjemnú vôňu pred Hospodinom. To je ohňová obeta Hospodinovi. Potom vezmi hruď barana z Áronovej vysviacky, zamávaj ňou a predlož ju Hospodinovi ako podávanú obetu. To bude tvoj podiel. Posväť hruď z podávanej obety a stehno z obety pozdvihovania, teda to, čo bolo ponúknuté pri obrade podávania a pozdvihovania z barana obetovaného pri vysviacke Árona a jeho synov. To je pre Árona a jeho synov trvalé ustanovenie medzi Izraelitmi. To je obeta pozdvihovania. Obetu pozdvihovania budú Izraeliti prinášať zo svojich obiet spoločenstva ako svoju obetu pozdvihovania Hospodinovi. Áronove posvätné rúcha dostanú po ňom jeho synovia, aby mohli byť v nich pomazaní a uvedení do úradu. Počas siedmich dní bude si rúcho obliekať ten syn, ktorý sa po ňom stane kňazom a bude prichádzať k stanu stretávania a konať službu vo svätyni. Potom vezmi barana z kňazskej vysviacky a uvar jeho mäso na posvätnom mieste. Mäso z barana a chlieb z koša bude jesť Áron a jeho synovia pri vchode do stanu stretávania. Nech jedia to, čím sa pre nich získalo zmierenie, aby mohli byť uvedení do úradu a vysvätení. Iný z toho nesmie jesť, lebo je to sväté. Ak by niečo z mäsa vysviacky alebo z chleba zostalo do rána, spáľ to na ohni. Nesmie sa to jesť, lebo je to sväté. S Áronom a jeho synmi urob všetko tak, ako som ti prikázal. Sedem dní bude trvať svätenie kňazov. Každý deň obetuj býčka ako obetu za hriech, okrem obiet zmierenia. Oltár očisti od hriechu tým, že na ňom vykonáš obetu zmierenia a že ho pomažeš; tým ho posvätíš. Počas siedmich dní budeš konať obrad zmierenia na oltári. Tým ho posvätíš a oltár bude svätý. Všetko, čo sa dotkne oltára, bude sväté.
Zhrňme si ďalšie nariadenia na vysvätenie do kňažského úradu. Vo veršoch 23-28 sa viackrát zdôrazní: pri rozličných obetných obradoch sa má diať všetko "pred Pánom" a "pre Pána". Úkony sú smerované k Nemu. Majú sa stať "Jahveho ľúbeznou vôňou". Myslí sa aj na Árona a jeho synov. Dostanú od Izraelcov, z ich obetí, pevne stanovenú čiastku. Napokon je "čiatkou pre Jahveho". - Dnes sú nám bohoslužobné úkony v starom Izraeli cudzie; a vieme, že náš Pán Ježiš Kristus naplnil celý zákon (Matúš 5,17). Jedno ale máme s vtedajšími Izraelcami spoločné: Ide o to, sláviť naše rozličné bohoslužby tak, aby bol oslávený živý a pravý Boh. To začína v srdci: "Keby si teda prinášal dar na oltár a tam by si sa rozpamätal, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a odíď; najprv sa zmier so svojím bratom a až potom príď a obetuj svoj dar." (Matúš 5,23-24, porovnaj Rimanom 13,8.10). Vyjasňujeme v našich zboroch otázky a ťažkosti spoločne vo svetle Božej lásky? "Všetko nech sa deje medzi vami v láske!" (1. Korintským 16,14)
Verše 29-30 môžu poukazovať na to, že si veľkňaz nesmie vziať svoj odev do hrobu, lebo je to pôžička.
Vo veršoch 31-37 sa množia pojmy ako zmierenie, svätý, obeta zmierenia a podobné. Spoločné jedlo kňazov a ich vysvätenie sú celkom v znamení Božej svätosti. Ona ich zmocňuje k svätému služobnému životu podľa nápisu na Áronovom čele: "Sväté Hospodinovi". Služba Bohu je svätou službou. (Porovnaj Rimanom 12,1)
Matúš 5,17: Nemyslite si, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov. Neprišiel som zrušiť, ale naplniť.
Rimanom 13,8.10: Nikomu nebuďte nič dlžní, okrem toho, aby ste sa navzájom milovali, lebo kto miluje blížneho, naplnil zákon. Láska blížnemu nerobí zle. Naplnením zákona je teda láska.
Rimanom 12,1: Povzbudzujem vás teda, bratia, pre Božie milosrdenstvo, aby ste prinášali svoje telo ako živú, svätú, Bohu príjemnú obetu, ako svoju duchovnú službu Bohu.
pátek 6. května 2016
Boh chce bývať medzi nami XII.
Boh chce bývať medzi nami XII.
Piatok, 6. máj
2. Mojžišova 29,19-22: Potom vezmi druhého barana a Áron a jeho synovia položia ruky na jeho hlavu. Barana zabi, vezmi trochu z jeho krvi, potri ňou lalôčik Áronovho pravého ucha i lalôčik pravého ucha jeho synov, palec ich pravej ruky a palec ich pravej nohy. Ostatnou krvou pokrop oltár dookola. Potom naber z krvi, ktorá je na oltári i z oleja na pomazanie a pokrop Árona i jeho rúcha, ako aj jeho synov a ich rúcha. Tým bude posvätený Áron so svojimi rúchami, ako aj jeho synovia so svojimi rúchami. Potom vezmi z barana tuk, mastný chvost, tuk, ktorý obaľuje vnútornosti, lalok pečene, obe obličky aj s tukom, čo je na nich, a pravé stehno. To je baran na slávnosť vysviacky.
Izaiáš 50,5: Pán, Hospodin, mi otvoril ucho a ja som sa nebúril, späť som neustúpil.
Druhý baran je obetovaný na vysvätenie veľkňaza a kňazov. Položenie rúk na hlavu obetného zvieraťa ukazuje ich pripravenosť, celkom sa stotožniť s tým, čo chce Boh. Áron a jeho synovia sú tak, ako všetci ostatní odkázaní na očistenie od hriechov. Vedia: Potrebujem odpustenie, a Boh mi ho daruje. A Pán daruje ešte viac: splnomocnenie k službe. Trojnásobné potretie ušného laloku, palca na ruke a palca na nohe symbolicky poukazuje na počúvanie, skutky a cestu. Všetky tri znaky sa nachádzajú na pravej strane tela. Toto je strana sily a činnosti. "Láska má ruky na pomáhanie, nohy, aby sa ponáhľala k chudobným a biednym. Má uši, aby počula prosby a volanie biednych. Predovšetkým ale má srdce, ktoré môže milovať a žehnať" (A.v.Hippo). Označenie ucha pripomína otrokov, ktorých ušné laloky boli prepichnuté, lebo chceli dobrovošne z lásky ostať navždy v dome svojho pána (2. Mojžišova 21,5.6).
K splnomocneniu Árona a jeho synov patrí aj pofŕkanie bohoslužobného odevu krvou barana a olejom pomazávania*. Cieľom tohto úkonu je svätosť potrebná pre službu. Nejde o "zbožný náter", ale o obklopenie kňaza plášťom odpúšťajúcej a obnovujúcej lásky svätého Pána. Spočíva na život zachraňujúcej zástupnej obeti. V tomto zmysle môžeme nasledovať Božiu výzvu: "Posväťte sa a buďte svätí, lebo ja som svätý." (3. Mojžišova 11,44a; porovnaj 3. Mojžišova 19,2; 20,26; 1. Korintským 1,30; 1. Petra 1,15.16). To znamená, že naše každodenné životy majú viac zodpovedať Božej prítomnosti.
*Viď vysvetlenie z 3.5. ( http://cassbohom.blogspot.sk/2016/05/boh-chce-byvat-medzi-nami-x.html )
2. Mojžišova 21,5.6: Keď však otrok výslovne vyhlási: Obľúbil som si svojho pána, svoju manželku a svoje deti, nechcem odísť na slobodu, vtedy ho jeho pán predvedie pred Boha, totiž privedie ho k dverám alebo k verajam, jeho pán mu prepichne ucho šidlom a on mu zostane navždy otrokom.
3. Mojžišova 19,2: Oznám celej pospolitosti Izraelitov a povedz: Buďte svätí, lebo ja, Hospodin, váš Boh, som svätý.
3. Mojžišova 20,26: Budete mi svätí, lebo ja, Hospodin, som svätý. Ja som vás oddelil od národov, aby ste boli moji.
1. Korintským 1,30: Vy ste však z neho v Ježišovi Kristovi, ktorý sa nám stal múdrosťou od Boha, spravodlivosťou a posvätením i vykúpením
1. Petra 1,15.16: no rovnako, ako je svätý ten, čo vás povolal, aj vy buďte svätí v celom svojom počínaní. Veď je napísané: Buďte svätí, lebo ja som svätý!
Rimanom 6,19-23: Hovorím ľudským spôsobom pre slabosť vášho tela. Veď ako ste vydávali svoje údy do služby nečistote a neprávosti na páchanie neprávosti, tak teraz vydávajte svoje údy do služby spravodlivosti na posvätenie. Lebo keď ste boli otrokmi hriechu, boli ste slobodní od spravodlivosti. Aký osoh ste mali vtedy? Teraz sa za tie veci hanbíte. Lebo ich koncom je smrť. Teraz však, oslobodení od hriechu, stali ste sa otrokmi Boha a máte svoje ovocie na posvätenie a nakoniec večný život. Lebo mzdou hriechu je smrť a darom Božej milosti je večný život v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi.
Piatok, 6. máj
2. Mojžišova 29,19-22: Potom vezmi druhého barana a Áron a jeho synovia položia ruky na jeho hlavu. Barana zabi, vezmi trochu z jeho krvi, potri ňou lalôčik Áronovho pravého ucha i lalôčik pravého ucha jeho synov, palec ich pravej ruky a palec ich pravej nohy. Ostatnou krvou pokrop oltár dookola. Potom naber z krvi, ktorá je na oltári i z oleja na pomazanie a pokrop Árona i jeho rúcha, ako aj jeho synov a ich rúcha. Tým bude posvätený Áron so svojimi rúchami, ako aj jeho synovia so svojimi rúchami. Potom vezmi z barana tuk, mastný chvost, tuk, ktorý obaľuje vnútornosti, lalok pečene, obe obličky aj s tukom, čo je na nich, a pravé stehno. To je baran na slávnosť vysviacky.
Izaiáš 50,5: Pán, Hospodin, mi otvoril ucho a ja som sa nebúril, späť som neustúpil.
Druhý baran je obetovaný na vysvätenie veľkňaza a kňazov. Položenie rúk na hlavu obetného zvieraťa ukazuje ich pripravenosť, celkom sa stotožniť s tým, čo chce Boh. Áron a jeho synovia sú tak, ako všetci ostatní odkázaní na očistenie od hriechov. Vedia: Potrebujem odpustenie, a Boh mi ho daruje. A Pán daruje ešte viac: splnomocnenie k službe. Trojnásobné potretie ušného laloku, palca na ruke a palca na nohe symbolicky poukazuje na počúvanie, skutky a cestu. Všetky tri znaky sa nachádzajú na pravej strane tela. Toto je strana sily a činnosti. "Láska má ruky na pomáhanie, nohy, aby sa ponáhľala k chudobným a biednym. Má uši, aby počula prosby a volanie biednych. Predovšetkým ale má srdce, ktoré môže milovať a žehnať" (A.v.Hippo). Označenie ucha pripomína otrokov, ktorých ušné laloky boli prepichnuté, lebo chceli dobrovošne z lásky ostať navždy v dome svojho pána (2. Mojžišova 21,5.6).
K splnomocneniu Árona a jeho synov patrí aj pofŕkanie bohoslužobného odevu krvou barana a olejom pomazávania*. Cieľom tohto úkonu je svätosť potrebná pre službu. Nejde o "zbožný náter", ale o obklopenie kňaza plášťom odpúšťajúcej a obnovujúcej lásky svätého Pána. Spočíva na život zachraňujúcej zástupnej obeti. V tomto zmysle môžeme nasledovať Božiu výzvu: "Posväťte sa a buďte svätí, lebo ja som svätý." (3. Mojžišova 11,44a; porovnaj 3. Mojžišova 19,2; 20,26; 1. Korintským 1,30; 1. Petra 1,15.16). To znamená, že naše každodenné životy majú viac zodpovedať Božej prítomnosti.
*Viď vysvetlenie z 3.5. ( http://cassbohom.blogspot.sk/2016/05/boh-chce-byvat-medzi-nami-x.html )
2. Mojžišova 21,5.6: Keď však otrok výslovne vyhlási: Obľúbil som si svojho pána, svoju manželku a svoje deti, nechcem odísť na slobodu, vtedy ho jeho pán predvedie pred Boha, totiž privedie ho k dverám alebo k verajam, jeho pán mu prepichne ucho šidlom a on mu zostane navždy otrokom.
3. Mojžišova 19,2: Oznám celej pospolitosti Izraelitov a povedz: Buďte svätí, lebo ja, Hospodin, váš Boh, som svätý.
3. Mojžišova 20,26: Budete mi svätí, lebo ja, Hospodin, som svätý. Ja som vás oddelil od národov, aby ste boli moji.
1. Korintským 1,30: Vy ste však z neho v Ježišovi Kristovi, ktorý sa nám stal múdrosťou od Boha, spravodlivosťou a posvätením i vykúpením
1. Petra 1,15.16: no rovnako, ako je svätý ten, čo vás povolal, aj vy buďte svätí v celom svojom počínaní. Veď je napísané: Buďte svätí, lebo ja som svätý!
Rimanom 6,19-23: Hovorím ľudským spôsobom pre slabosť vášho tela. Veď ako ste vydávali svoje údy do služby nečistote a neprávosti na páchanie neprávosti, tak teraz vydávajte svoje údy do služby spravodlivosti na posvätenie. Lebo keď ste boli otrokmi hriechu, boli ste slobodní od spravodlivosti. Aký osoh ste mali vtedy? Teraz sa za tie veci hanbíte. Lebo ich koncom je smrť. Teraz však, oslobodení od hriechu, stali ste sa otrokmi Boha a máte svoje ovocie na posvätenie a nakoniec večný život. Lebo mzdou hriechu je smrť a darom Božej milosti je večný život v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi.
úterý 3. května 2016
Pán vládne
Pán vládne
Štvrtok, 5. máj, Nanebovstúpenie
Lukáš 24,50-51:
Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich. Keď ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba.
Na kríži priniesol Ježiš svoje víťazstvo nad satanom, hriechom, smrťou a peklom. Jeho zmŕtvychvstanie potvrdilo toto víťazstvo z vyššej inštancie. Nanebovstúpenie Ježiša dokonalo jeho víťazstvo. "Posadil sa po pravici Božej" (Marek 16,19). Tam sedí na tróne a "žije na veky vekov" (Zjavenie 4,9-11). Teraz sa naplnil aj Žalm 45,7: "Tvoj trón je trón od Boha na večné veky a žezlo tvojho kráľovstva je žezlom práva." Iný preklad to vyjadruje takto: "Tvoj trón, božský vládca, stojí navždy; žezlo v tvojej ruke je znamením tvojho spravodlivého panovania" (preložené z nemeckého prekladu NGU).
V zmätku, pokušeniach a omyloch nášho času sa tohto môžme držať plní dôvery: Pán vládne. On má nitky vo svojej ruke. Ťažko tomu veríme, keď máme takmer denne pred očami celosvetové príšerné udalosti. Napriek tomu: Pán vládne. Nenechá padnúť veľký svet, ani malý svet môjho života. V správnom okamihu spraví koniec so satanovým celosvetovým dielom a padne pravdivý rozsudok. Pán sa stará aj o môj život so všetkými trhlinami a porušeniami, malichernými hádkami a chvastúnstvom medzi nami. Uprostred zlého sveta chce tu zriadiť panstvo svojho súcitu a lásky, svojej dobroty a trpezlivosti. (Čítaj Jakub 5,7-18.) Boh chce, aby Ježišovo dielo bolo na nás viditeľné. To platí aj pre chôdzu tmavým údolím choroby a žiaľu. Mysli na to: Nad tým sú žehnajúce ruky vzkrieseného Pána. Sú to prepichnuté ruky, ktoré ti hovoria: Ježiš je víťaz. Chce zdieľať svoje víťazstvo s tebou. Ostane s tebou navždy. (porovnaj 2. Mojžišova 13,21-22; Micheáš 2,13; Matúš 28,20b)
Zjavenie 4,9-11: A vždy, keď tie bytosti vzdajú slávu, česť a vďaku tomu, čo sedí na tróne a žije na veky vekov, tých dvadsaťštyri starších padá pred tým, čo sedí na tróne a klaňajú sa tomu, čo žije na veky vekov. Svoje vence hádžu pred trón a hovoria: Hoden si, Pane a Bože náš, prijať slávu, česť i moc, lebo ty si stvoril všetky veci a z tvojej vôle boli a sú stvorené.
Jakub 5,7-18: Buďte teda trpezliví, bratia, až do príchodu Pána. Pozrite: Roľník vyčkáva vzácnu úrodu zeme a trpezlivo čaká, kým nedostane jesenný i jarný dážď. Aj vy buďte trpezliví a posilnite si srdcia, lebo Pánov príchod sa priblížil. Nežalujte, bratia, na seba navzájom, aby ste neboli odsúdení. Hľa, sudca stojí predo dvermi! Za vzor, ako znášať utrpenie a byť trpezlivým, berte si, bratia, prorokov, ktorí hovorili v Pánovom mene. Hľa, blahoslavíme vytrvalých. Počuli ste o Jóbovej vytrvalosti a videli ste, k čomu ho Pán nakoniec priviedol. Veď Pán je milosrdný a ľútostivý. Predovšetkým, bratia moji, neprisahajte ani na nebo, ani na zem, ani nijakou inou prísahou. Vaše áno nech je áno a vaše nie nech je nie, aby ste neprepadli súdu. Trpí niekto medzi vami? Nech sa modlí! Raduje sa niekto? Nech spieva žalmy! Je niekto medzi vami chorý? Nech si zavolá starších cirkvi a nech sa nad ním modlia, keď ho v Pánovom mene pomažú olejom. A modlitba viery zachráni chorého a Pán ho pozdvihne. A ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu. Vyznávajte si teda navzájom hriechy a modlite sa jeden za druhého, aby ste boli uzdravení. Veľa zmôže účinná modlitba spravodlivého. Eliáš bol človek ako my, ale keď sa horlivo modlil, aby nepršalo, nepršalo na zemi tri roky a šesť mesiacov. A znova sa modlil a nebo dalo dážď a zem vydala svoju úrodu.
2. Mojžišova 13,21-22: Hospodin ich však predchádzal a ukazoval im cestu vo dne oblačným stĺpom a v noci stĺpom ohnivým, aby im svietil, takže mohli putovať dňom i nocou. Oblačný stĺp sa nevzdialil od ľudu vo dne ani ohnivý stĺp v noci.
Micheáš 2,13: Pred nimi pôjde ten, čo razí cestu. Keď prerazia a prejdú bránou, vyjdú von. Ich kráľ pôjde pred nimi a Hospodin na ich čele.
Matúš 28,20b: A hľa, ja som s vami po všetky dni až do konca sveta.
Štvrtok, 5. máj, Nanebovstúpenie
Lukáš 24,50-51:
Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich. Keď ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba.
Na kríži priniesol Ježiš svoje víťazstvo nad satanom, hriechom, smrťou a peklom. Jeho zmŕtvychvstanie potvrdilo toto víťazstvo z vyššej inštancie. Nanebovstúpenie Ježiša dokonalo jeho víťazstvo. "Posadil sa po pravici Božej" (Marek 16,19). Tam sedí na tróne a "žije na veky vekov" (Zjavenie 4,9-11). Teraz sa naplnil aj Žalm 45,7: "Tvoj trón je trón od Boha na večné veky a žezlo tvojho kráľovstva je žezlom práva." Iný preklad to vyjadruje takto: "Tvoj trón, božský vládca, stojí navždy; žezlo v tvojej ruke je znamením tvojho spravodlivého panovania" (preložené z nemeckého prekladu NGU).
V zmätku, pokušeniach a omyloch nášho času sa tohto môžme držať plní dôvery: Pán vládne. On má nitky vo svojej ruke. Ťažko tomu veríme, keď máme takmer denne pred očami celosvetové príšerné udalosti. Napriek tomu: Pán vládne. Nenechá padnúť veľký svet, ani malý svet môjho života. V správnom okamihu spraví koniec so satanovým celosvetovým dielom a padne pravdivý rozsudok. Pán sa stará aj o môj život so všetkými trhlinami a porušeniami, malichernými hádkami a chvastúnstvom medzi nami. Uprostred zlého sveta chce tu zriadiť panstvo svojho súcitu a lásky, svojej dobroty a trpezlivosti. (Čítaj Jakub 5,7-18.) Boh chce, aby Ježišovo dielo bolo na nás viditeľné. To platí aj pre chôdzu tmavým údolím choroby a žiaľu. Mysli na to: Nad tým sú žehnajúce ruky vzkrieseného Pána. Sú to prepichnuté ruky, ktoré ti hovoria: Ježiš je víťaz. Chce zdieľať svoje víťazstvo s tebou. Ostane s tebou navždy. (porovnaj 2. Mojžišova 13,21-22; Micheáš 2,13; Matúš 28,20b)
Zjavenie 4,9-11: A vždy, keď tie bytosti vzdajú slávu, česť a vďaku tomu, čo sedí na tróne a žije na veky vekov, tých dvadsaťštyri starších padá pred tým, čo sedí na tróne a klaňajú sa tomu, čo žije na veky vekov. Svoje vence hádžu pred trón a hovoria: Hoden si, Pane a Bože náš, prijať slávu, česť i moc, lebo ty si stvoril všetky veci a z tvojej vôle boli a sú stvorené.
Jakub 5,7-18: Buďte teda trpezliví, bratia, až do príchodu Pána. Pozrite: Roľník vyčkáva vzácnu úrodu zeme a trpezlivo čaká, kým nedostane jesenný i jarný dážď. Aj vy buďte trpezliví a posilnite si srdcia, lebo Pánov príchod sa priblížil. Nežalujte, bratia, na seba navzájom, aby ste neboli odsúdení. Hľa, sudca stojí predo dvermi! Za vzor, ako znášať utrpenie a byť trpezlivým, berte si, bratia, prorokov, ktorí hovorili v Pánovom mene. Hľa, blahoslavíme vytrvalých. Počuli ste o Jóbovej vytrvalosti a videli ste, k čomu ho Pán nakoniec priviedol. Veď Pán je milosrdný a ľútostivý. Predovšetkým, bratia moji, neprisahajte ani na nebo, ani na zem, ani nijakou inou prísahou. Vaše áno nech je áno a vaše nie nech je nie, aby ste neprepadli súdu. Trpí niekto medzi vami? Nech sa modlí! Raduje sa niekto? Nech spieva žalmy! Je niekto medzi vami chorý? Nech si zavolá starších cirkvi a nech sa nad ním modlia, keď ho v Pánovom mene pomažú olejom. A modlitba viery zachráni chorého a Pán ho pozdvihne. A ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu. Vyznávajte si teda navzájom hriechy a modlite sa jeden za druhého, aby ste boli uzdravení. Veľa zmôže účinná modlitba spravodlivého. Eliáš bol človek ako my, ale keď sa horlivo modlil, aby nepršalo, nepršalo na zemi tri roky a šesť mesiacov. A znova sa modlil a nebo dalo dážď a zem vydala svoju úrodu.
2. Mojžišova 13,21-22: Hospodin ich však predchádzal a ukazoval im cestu vo dne oblačným stĺpom a v noci stĺpom ohnivým, aby im svietil, takže mohli putovať dňom i nocou. Oblačný stĺp sa nevzdialil od ľudu vo dne ani ohnivý stĺp v noci.
Micheáš 2,13: Pred nimi pôjde ten, čo razí cestu. Keď prerazia a prejdú bránou, vyjdú von. Ich kráľ pôjde pred nimi a Hospodin na ich čele.
Matúš 28,20b: A hľa, ja som s vami po všetky dni až do konca sveta.
Boh chce bývať medzi nami XI.
Boh chce bývať medzi nami XI.
Streda, 4. máj
2. Mojžišova 29,13-18:
Potom vezmi všetok tuk, ktorý obaľuje vnútornosti, lalok pečene, obe obličky aj s tukom, čo je na nich, a na oltári to spáľ. Mäso z býčka, jeho kožu a výkal spáľ na ohni za táborom. To je obeta za hriech. Potom vezmi jedného barana a Áron i jeho synovia položia ruky na jeho hlavu. Barana zabi, vezmi trochu z jeho krvi a dookola pokrop oltár. Barana rozsekaj na kusy, umy jeho vnútornosti a nohy a prilož to k ostatným kusom a k hlave. Celého barana spáľ na oltári. To je spaľovaná obeta Hospodinovi, príjemná vôňa, ohňová obeta Hospodinovi.
d. Spálenie určitých častí tuku. Vtedy boli považované za obzvlášť cenné a preto patrili Bohu (porovnaj 3. Mojžišova 3,14-17).
e. Spálenie nepoužitých častí mimo svätostánku. Boh sám určuje, ktoré časti musia byť spálené vonku pred táborom Izraela. Okrem iného hodnotná koža zvieraťa, jeho celé mäso a obsah jeho žalúdka, resp. čriev: "lebo to je obeta za hriech". Možno z toho usúdiť, že prirodzený človek so svojimi silnými stránkami a žiarivými úspechmi stojí pod rozsudkom smrti rovnako, ako so svojimi slabosťami a všetkým odpadom ukrývaných hriechov. - K vysväteniu Árona a jeho synov patrí zápalná obeť (baran). Tak ako pri obeti za hriech položí kňaz ruku na hlavu obetného zvieraťa - s tým podstatným rozdielom oproti obeti za hriech, že táto má byť celá spálená. Tak je zápalná obeť celkovou obeťou. Hriešnik stojí od hlavy po päty, zvnútra von, pod súdom, Božím rozsudkom smrti. Vie: potrebujem zástupcu, ktorý zomrie moju smrť, ktorý ma vykúpi a ušetrí pred rozsudkom. Pred mnohými storočiami nám Boh poslal jedinečného zástupcu: ON položil zničujúcu moc hriechu na Ježiša. Aká záchrana! Tak, ako je krvou zápalnej obete pokropený oltár, tak bezhriešný Mesiáš, Boží Syn, "až na smrť vydal svoj život" (Izaiáš 53,12). Apoštol píše o Ježišovi: "Toho, ktorý nepoznal hriech, urobil za nás hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou." (2. Korinťanom 5,21; prečítajme is celú pasáž, verše 18-21). To, aká jedinečná a jednorázová je Ježišova obeť, nájdeme v Židom 9,26b-28. "Jeho kríž prikrýva moju vinu, jeho krv osvetľuje a očisťuje. Moja vôľa patrí môjmu Bohu; spolieham sa len na Ježiša" (D. Rappard).
Texty, spomenuté v zamyslení:
3. Mojžišova 3,14-17: Potom z nej prinesie svoj obetný dar Hospodinovi ako ohňovú obetu: tuk, ktorý pokrýva vnútornosti, totiž všetok tuk, čo je na vnútornostiach, ďalej obidve obličky aj s tukom, ktorý je na nich i na slabinách, lalok pečene, ktorý oddelí od obličiek. Kňaz to spáli na oltári. To bude pokrm ohňovej obety príjemnej vône. Všetok tuk patrí Hospodinovi. To bude večným ustanovením pre všetky vaše pokolenia vo všetkých vašich osadách. Nesmiete jesť nijaký tuk ani nijakú krv.
2. Korinťanom 5,18-21: To všetko je z Boha, ktorý nás zmieril so sebou skrze Krista a dal nám službu zmierenia. Veď Boh v Kristovi zmieril svet so sebou. Nepočítal ľuďom ich previnenia a nám uložil ohlasovať slovo zmierenia. V mene Krista sme poslaní a cez nás akoby Boh napomínal. V mene Krista vás prosíme: Zmierte sa s Bohom! Toho, ktorý nepoznal hriech, urobil za nás hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou.
Židom 9,26b-28: On sa však zjavil teraz na konci vekov, raz a navždy, aby obetovaním seba zničil hriech. A ako každý človek umiera len raz a potom bude súd, tak aj Kristus bol len raz obetovaný, aby vzal na seba hriechy mnohých, a druhý raz sa zjaví nie pre hriech, ale na spásu tým, čo ho očakávajú.
Streda, 4. máj
2. Mojžišova 29,13-18:
Potom vezmi všetok tuk, ktorý obaľuje vnútornosti, lalok pečene, obe obličky aj s tukom, čo je na nich, a na oltári to spáľ. Mäso z býčka, jeho kožu a výkal spáľ na ohni za táborom. To je obeta za hriech. Potom vezmi jedného barana a Áron i jeho synovia položia ruky na jeho hlavu. Barana zabi, vezmi trochu z jeho krvi a dookola pokrop oltár. Barana rozsekaj na kusy, umy jeho vnútornosti a nohy a prilož to k ostatným kusom a k hlave. Celého barana spáľ na oltári. To je spaľovaná obeta Hospodinovi, príjemná vôňa, ohňová obeta Hospodinovi.
d. Spálenie určitých častí tuku. Vtedy boli považované za obzvlášť cenné a preto patrili Bohu (porovnaj 3. Mojžišova 3,14-17).
e. Spálenie nepoužitých častí mimo svätostánku. Boh sám určuje, ktoré časti musia byť spálené vonku pred táborom Izraela. Okrem iného hodnotná koža zvieraťa, jeho celé mäso a obsah jeho žalúdka, resp. čriev: "lebo to je obeta za hriech". Možno z toho usúdiť, že prirodzený človek so svojimi silnými stránkami a žiarivými úspechmi stojí pod rozsudkom smrti rovnako, ako so svojimi slabosťami a všetkým odpadom ukrývaných hriechov. - K vysväteniu Árona a jeho synov patrí zápalná obeť (baran). Tak ako pri obeti za hriech položí kňaz ruku na hlavu obetného zvieraťa - s tým podstatným rozdielom oproti obeti za hriech, že táto má byť celá spálená. Tak je zápalná obeť celkovou obeťou. Hriešnik stojí od hlavy po päty, zvnútra von, pod súdom, Božím rozsudkom smrti. Vie: potrebujem zástupcu, ktorý zomrie moju smrť, ktorý ma vykúpi a ušetrí pred rozsudkom. Pred mnohými storočiami nám Boh poslal jedinečného zástupcu: ON položil zničujúcu moc hriechu na Ježiša. Aká záchrana! Tak, ako je krvou zápalnej obete pokropený oltár, tak bezhriešný Mesiáš, Boží Syn, "až na smrť vydal svoj život" (Izaiáš 53,12). Apoštol píše o Ježišovi: "Toho, ktorý nepoznal hriech, urobil za nás hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou." (2. Korinťanom 5,21; prečítajme is celú pasáž, verše 18-21). To, aká jedinečná a jednorázová je Ježišova obeť, nájdeme v Židom 9,26b-28. "Jeho kríž prikrýva moju vinu, jeho krv osvetľuje a očisťuje. Moja vôľa patrí môjmu Bohu; spolieham sa len na Ježiša" (D. Rappard).
Texty, spomenuté v zamyslení:
3. Mojžišova 3,14-17: Potom z nej prinesie svoj obetný dar Hospodinovi ako ohňovú obetu: tuk, ktorý pokrýva vnútornosti, totiž všetok tuk, čo je na vnútornostiach, ďalej obidve obličky aj s tukom, ktorý je na nich i na slabinách, lalok pečene, ktorý oddelí od obličiek. Kňaz to spáli na oltári. To bude pokrm ohňovej obety príjemnej vône. Všetok tuk patrí Hospodinovi. To bude večným ustanovením pre všetky vaše pokolenia vo všetkých vašich osadách. Nesmiete jesť nijaký tuk ani nijakú krv.
2. Korinťanom 5,18-21: To všetko je z Boha, ktorý nás zmieril so sebou skrze Krista a dal nám službu zmierenia. Veď Boh v Kristovi zmieril svet so sebou. Nepočítal ľuďom ich previnenia a nám uložil ohlasovať slovo zmierenia. V mene Krista sme poslaní a cez nás akoby Boh napomínal. V mene Krista vás prosíme: Zmierte sa s Bohom! Toho, ktorý nepoznal hriech, urobil za nás hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou.
Židom 9,26b-28: On sa však zjavil teraz na konci vekov, raz a navždy, aby obetovaním seba zničil hriech. A ako každý človek umiera len raz a potom bude súd, tak aj Kristus bol len raz obetovaný, aby vzal na seba hriechy mnohých, a druhý raz sa zjaví nie pre hriech, ale na spásu tým, čo ho očakávajú.
Boh chce bývať medzi nami X.
Boh chce bývať medzi nami X.
Utorok, 3. máj
2. Mojžišova 29,10-12:
Potom priveď býčka pred stan stretávania a Áron i jeho synovia položia ruky na jeho hlavu. Býčka zabi pred Hospodinom, pri vchode do stanu stretávania. Vezmi trochu krvi z býčka a prstom ňou potri oltárne rohy. Všetku ostatnú krv vylej k základu oltára.
K vysväteniu kňazov patrí obeť za hriechy (v. 14). Predchádza všetkým ostatným obetiam a pozostáva z piatich úkonov.
a. Vloženie rúk na býčka. Obaja, veľkňaz aj kňazi, majú ruky položiť spoločne. Položia ruky na zviera s vedomím: Každý osobne a my ako spoločenstvo sme z hriešneho domu pod Božím rozsudkom smrti. "Smrť zvieraťa vstupuje na miesto Bohom nechcenej smrti človeka" (I. Willy-Plein). Preto potrebujeme zástupcu, ktorý zomrie našu smrť. Na neho môžeme položiť našu vinu, aby sme mohli stáť pred Bohom a slúžiť Mu. Tu svieti s celou jasnosťou, čo pre nás Ježiš vykonal: "Toho, ktorý nepoznal hriech, urobil za nás hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou." (2. Kor. 5,21). Tak je jasné, že jedine Boh je darcom odpustenia. "Jahve je pri úkone obete za hriech nie objektom, ktorému je odpustené, ale subjektom: On odpúšťa", a nám je odpustené (Klaus Koch; porovnaj Efežanom 2,8.9; Títovi 3,4.5a; 1. Jána 2,2; 4,10).
b. Zabitie zvieraťa ukazuje neodvolateľne na definitívnosťsmrti. Neexistuje iná cesta k zmiereniu s Bohom.
c. Odovzdanie krvi. Malou časťou krvi sú potreté rohy oltára na zápalné obete. Sú najvyšším bodom oltára a vyzdvihujú jedinečnosť zmierenia s Bohom. Väčšia časť krvi, ktorá je vyliata k základu oltára, vsiakne do zeme, zmizne. Smrť "zvieraťa za hriech" - zástupcu za človeka - je dokončená. "Hriešnikovi sa teraz dostane odpustenia. Lebo jeho životné centrum je zbavené hriechu" (K. Koch).
2. Mojžišova 29,14b: To je obeta za hriech.
Efežanom 2,8.9: Veď ste spasení milosťou skrze vieru. A to nie je z vás, je to Boží dar. Nie zo skutkov, aby sa nikto nevystatoval.
Títovi 3,4.5a: Ale keď sa zjavila dobrotivosť nášho Spasiteľa, Boha, a jeho láska k ľuďom, zachránil nás nie pre skutky spravodlivosti, ktoré sme urobili my, ale podľa svojho milosrdenstva
1. Jána 2,2: On je obetou zmierenia za naše hriechy, no nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta.
1. Jána 4,10: Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako obetu zmierenia za naše hriechy.
Utorok, 3. máj
2. Mojžišova 29,10-12:
Potom priveď býčka pred stan stretávania a Áron i jeho synovia položia ruky na jeho hlavu. Býčka zabi pred Hospodinom, pri vchode do stanu stretávania. Vezmi trochu krvi z býčka a prstom ňou potri oltárne rohy. Všetku ostatnú krv vylej k základu oltára.
K vysväteniu kňazov patrí obeť za hriechy (v. 14). Predchádza všetkým ostatným obetiam a pozostáva z piatich úkonov.
a. Vloženie rúk na býčka. Obaja, veľkňaz aj kňazi, majú ruky položiť spoločne. Položia ruky na zviera s vedomím: Každý osobne a my ako spoločenstvo sme z hriešneho domu pod Božím rozsudkom smrti. "Smrť zvieraťa vstupuje na miesto Bohom nechcenej smrti človeka" (I. Willy-Plein). Preto potrebujeme zástupcu, ktorý zomrie našu smrť. Na neho môžeme položiť našu vinu, aby sme mohli stáť pred Bohom a slúžiť Mu. Tu svieti s celou jasnosťou, čo pre nás Ježiš vykonal: "Toho, ktorý nepoznal hriech, urobil za nás hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou." (2. Kor. 5,21). Tak je jasné, že jedine Boh je darcom odpustenia. "Jahve je pri úkone obete za hriech nie objektom, ktorému je odpustené, ale subjektom: On odpúšťa", a nám je odpustené (Klaus Koch; porovnaj Efežanom 2,8.9; Títovi 3,4.5a; 1. Jána 2,2; 4,10).
b. Zabitie zvieraťa ukazuje neodvolateľne na definitívnosťsmrti. Neexistuje iná cesta k zmiereniu s Bohom.
c. Odovzdanie krvi. Malou časťou krvi sú potreté rohy oltára na zápalné obete. Sú najvyšším bodom oltára a vyzdvihujú jedinečnosť zmierenia s Bohom. Väčšia časť krvi, ktorá je vyliata k základu oltára, vsiakne do zeme, zmizne. Smrť "zvieraťa za hriech" - zástupcu za človeka - je dokončená. "Hriešnikovi sa teraz dostane odpustenia. Lebo jeho životné centrum je zbavené hriechu" (K. Koch).
2. Mojžišova 29,14b: To je obeta za hriech.
Efežanom 2,8.9: Veď ste spasení milosťou skrze vieru. A to nie je z vás, je to Boží dar. Nie zo skutkov, aby sa nikto nevystatoval.
Títovi 3,4.5a: Ale keď sa zjavila dobrotivosť nášho Spasiteľa, Boha, a jeho láska k ľuďom, zachránil nás nie pre skutky spravodlivosti, ktoré sme urobili my, ale podľa svojho milosrdenstva
1. Jána 2,2: On je obetou zmierenia za naše hriechy, no nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta.
1. Jána 4,10: Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako obetu zmierenia za naše hriechy.
neděle 1. května 2016
Boh chce bývať medzi nami IX.
Boh chce bývať medzi nami IX.
Pondelok, 2. máj
2. Mojžišova 29,7-9; 30,30; 28,41; Žalm 133,2
Pri vysvätení veľkňaza má Mojžiš vziať olej na posvätné pomazanie* a vyliať ho na Áronovu hlavu. Aj kňazi sú pomazaní, ale s tým rozdielom, že im sa olejom potrie len čelo, ako hovorí židovský výklad. Pomazanie "olejom na posvätné pomazanie" znamená mať účasť na Jahveho požehnaní. A ono pozýva žiť záväzne na Božiu chválu a slúžiť Mu (porovnaj 3. Mojžišova 10,3.7). - V neskorších časoch sa pomazávali aj králi a proroci (napr. 1. Samuelova 16,13; 1. Kráľov 19,16). Tu sa predovšetkým zdôrazňuje, že s pomazaním daruje Boh svojim vyvoleným aj Svätého Ducha. Kňazi, králi a proroci sú pod vedením Ducha Božieho. - Ale čo sa týka spásy Izraela a sveta národov, sme hlboko odkázaní na Ježiša Krista, jedného a jedinečného veľkňaza, spravodlivého kráľa a splnomocneného proroka (Židom 8,1nn; Zachariáš 9,9; 5. Mojžišova 18,15.16). "Spočinie na ňom duch Hospodina, duch múdrosti a rozumu, duch rady a sily, duch poznania a Hospodinovej bázne." (Ozeáš 11,2, porovnaj Matúš 3,16-17). Keď čítame Izaiáša 61,1-3, premýšľame: a. Kde a ako sa Izaiášovo proroctvo naplnilo v Ježišovom živote? b. Kedy, kde a ako som ja sám zažil pôsobenie Pána Ježiša Krista? Odporúčame si túto skúsenosť poznačiť. Potom budeme mať "povzbudzujúci papier", ktorý si môžeme v neskorších problémoch a starostiach prečítať a získať tým nanovo odvahu dôverovať Bohu aj v aktuálnych ťažkostiach. (Porovnaj 1. Jána 2,20.27) - K pomazaniu kňazov sa pridá naplnenie rúk Árona a jeho synov. Doslovný preklad znie: "naplniť prázdne ruky". Kňaz nemá čo vlastné priniesť. Pre svoju službu je obdarovaný Bohom a s-plno-mocnený.
*Recept nájdeme v 2. Mojžišovej 30,23-25.
2. Mojžišova 29,7-9: Vezmi olej na pomazanie, vylej mu ho na hlavu a pomaž ho. Priveď aj jeho synov a obleč im spodné rúcha. Árona a jeho synov opáš pásom a na hlavu im daj čiapky. Tak sa im kňazstvo stane trvalým ustanovením. Tým uvedieš Árona a jeho synov do úradu.
2. Mojžišova 30,30: Árona a jeho synov pomažeš a posvätíš, aby mi slúžili ako kňazi.
2. Mojžišova 28,41: Obleč do nich svojho brata Árona i jeho synov; pomaž ich, uveď do úradu a posväť ich, aby mi slúžili ako kňazi.
Žalm 133,2: Je to sťa najvzácnejší olej na hlave, čo steká na bradu, na Áronovu bradu, čo steká na okraj jeho rúcha.
3. Mojžišova 10,3.7: Mojžiš povedal Áronovi: Práve toto mienil Hospodin, keď povedal: Na tých, čo prichádzajú ku mne, ukážem svoju svätosť, pred všetkým ľudom budem zvelebený. Áron však mlčal. Vy však nebudete odchádzať od vchodu do stanu stretávania, aby ste nezomreli, lebo na vás je olej Hospodinovho pomazania. Urobili teda podľa Mojžišovho slova.
1. Samuelova 16,13: Samuel vzal roh s olejom a pomazal ho v prítomnosti jeho bratov. Počnúc týmto dňom spočíval na Dávidovi Hospodinov duch. Samuel potom vstal a odišiel do Rámy.
1. Kráľov 19,16: Nimšiho syna Jehua pomažeš za kráľa nad Izraelom a Šafátovho syna Elizea z Abél-Mecholy pomažeš za proroka ako svojho nástupcu.
Židom 8,1nn: Zo všetkého, o čom hovoríme, je hlavné toto: máme takého veľkňaza, ktorý si zasadol po pravici trónu Velebnosti v nebesiach ako služobník svätyne a pravého stanu, ktorý postavil Pán, a nie človek. Veď každý veľkňaz je ustanovený na to, aby prinášal dary a obety, preto aj on musel mať niečo, čo by obetoval. Keby bol na zemi, nemohol by byť kňazom, pretože tu sú tí, čo prinášali dary podľa zákona. No oni slúžia obrazu a tieňu nebeskej skutočnosti, ako to bolo prikázané Mojžišovi, keď sa chystal zhotoviť stan: Hľaď — povedal mu —, aby si všetko urobil podľa vzoru, ktorý ti bol ukázaný na vrchu. Teraz však dostal o toľko vznešenejšiu službu, o koľko je lepšia zmluva, ktorej je prostredníkom, lebo je ustanovená lepšími prisľúbeniami. Veď keby tá prvá bola bývala bez chyby, nebolo by sa hľadalo miesto pre druhú. Keď ich karhá, hovorí: Hľa, prichádzajú dni, hovorí Pán, a uzavriem s domom Izraela a s domom Júdu novú zmluvu. Nie takú zmluvu, ako som uzavrel s ich otcami v ten deň, keď som ich vzal za ruku, aby som ich vyviedol z egyptskej krajiny. Oni totiž nezotrvali pri mojej zmluve a ja som ich opustil, hovorí Pán. Lebo toto je zmluva, ktorú uzavriem s domom Izraela po tých dňoch, hovorí Pán. Svoje zákony vložím do ich mysle a napíšem ich na ich srdcia. Budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom. A nikto už nebude poúčať svojho blížneho ani brat svojho brata slovami: Poznaj Pána!, lebo ma budú poznať všetci, od najmenšieho po najväčšieho, pretože sa zľutujem nad ich neprávosťami a na ich hriechy si viac nespomeniem. Keď povedal novú, vyhlásil prvú za zastaranú. Čo však zostarlo a je prežité, blíži sa k zániku.
Zachariáš 9,9: Hlasne plesaj, dcéra Siona, zvučne jasaj, dcéra Jeruzalema. Pozri, tvoj kráľ prichádza k tebe, je spravodlivý a prináša víťazstvo, je pokorný a jazdí na oslovi, na osliatku, mláďati oslice.
5. Mojžišova 18,15.16: Spomedzi vás, z tvojich bratov, ti Hospodin, tvoj Boh, vzbudí proroka, ako som ja. Toho poslúchajte! Bude to tak, ako si žiadal od Hospodina, svojho Boha, na Horebe v deň zhromaždenia, keď si vravel: Kiež už nepočujem hlas Hospodina, svojho Boha, a nevidím už ten veľký oheň, aby som nezomrel.
Matúš 3,16-17: Po krste Ježiš hneď vystúpil z vody. Vtom sa mu otvorili nebesia a videl Božieho Ducha, ktorý sťa holubica zostupoval naňho. A z neba zaznel hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom som našiel zaľúbenie.
Izaiáš 61,1-3: Duch Pána, Hospodina, je nado mnou, lebo ma Hospodin pomazal, poslal ma hlásať radostnú zvesť chudobným, obviazať rany tým, čo majú skrúšené srdce, zvestovať slobodu zajatcom a väzneným prepustenie, ohlásiť rok Hospodinovej priazne, deň pomsty nášho Boha na potešenie všetkým zarmúteným, aby som na sionských zarmútených položil turban namiesto popola, olej radosti namiesto smútku a slávnostné rúcho namiesto sklesnutého ducha. Budú ich volať dubmi spravodlivosti, sadom Hospodina, aby sa on oslávil.
1. Jána 2,20.27: Vy však máte pomazanie od Svätého a poznáte všetko. No vo vás ostáva pomazanie, ktoré ste od neho prijali, a nepotrebujete, aby vás niekto poúčal. Ale pretože vás jeho pomazanie o všetkom poúča a je pravdivé, nie lživé — zostávajte v ňom, ako vás poučilo.
2. Mojžišova 30,23-25: Vezmi si najvzácnejšie voňavé látky: päťsto šeklov najjemnejšej myrhy, polovicu toho, teda dvestopäťdesiat šeklov balzamovej škorice, dvestopäťdesiat šeklov voňavého puškvorca, päťsto šeklov kasie podľa váhy šekla svätyne a jeden hín olivového oleja. Z toho pripravíš olej na posvätné pomazanie, miešanú voňavú masť, ako to robieva voňavkár. To je olej posvätného pomazania.
Pondelok, 2. máj
2. Mojžišova 29,7-9; 30,30; 28,41; Žalm 133,2
Pri vysvätení veľkňaza má Mojžiš vziať olej na posvätné pomazanie* a vyliať ho na Áronovu hlavu. Aj kňazi sú pomazaní, ale s tým rozdielom, že im sa olejom potrie len čelo, ako hovorí židovský výklad. Pomazanie "olejom na posvätné pomazanie" znamená mať účasť na Jahveho požehnaní. A ono pozýva žiť záväzne na Božiu chválu a slúžiť Mu (porovnaj 3. Mojžišova 10,3.7). - V neskorších časoch sa pomazávali aj králi a proroci (napr. 1. Samuelova 16,13; 1. Kráľov 19,16). Tu sa predovšetkým zdôrazňuje, že s pomazaním daruje Boh svojim vyvoleným aj Svätého Ducha. Kňazi, králi a proroci sú pod vedením Ducha Božieho. - Ale čo sa týka spásy Izraela a sveta národov, sme hlboko odkázaní na Ježiša Krista, jedného a jedinečného veľkňaza, spravodlivého kráľa a splnomocneného proroka (Židom 8,1nn; Zachariáš 9,9; 5. Mojžišova 18,15.16). "Spočinie na ňom duch Hospodina, duch múdrosti a rozumu, duch rady a sily, duch poznania a Hospodinovej bázne." (Ozeáš 11,2, porovnaj Matúš 3,16-17). Keď čítame Izaiáša 61,1-3, premýšľame: a. Kde a ako sa Izaiášovo proroctvo naplnilo v Ježišovom živote? b. Kedy, kde a ako som ja sám zažil pôsobenie Pána Ježiša Krista? Odporúčame si túto skúsenosť poznačiť. Potom budeme mať "povzbudzujúci papier", ktorý si môžeme v neskorších problémoch a starostiach prečítať a získať tým nanovo odvahu dôverovať Bohu aj v aktuálnych ťažkostiach. (Porovnaj 1. Jána 2,20.27) - K pomazaniu kňazov sa pridá naplnenie rúk Árona a jeho synov. Doslovný preklad znie: "naplniť prázdne ruky". Kňaz nemá čo vlastné priniesť. Pre svoju službu je obdarovaný Bohom a s-plno-mocnený.
*Recept nájdeme v 2. Mojžišovej 30,23-25.
2. Mojžišova 29,7-9: Vezmi olej na pomazanie, vylej mu ho na hlavu a pomaž ho. Priveď aj jeho synov a obleč im spodné rúcha. Árona a jeho synov opáš pásom a na hlavu im daj čiapky. Tak sa im kňazstvo stane trvalým ustanovením. Tým uvedieš Árona a jeho synov do úradu.
2. Mojžišova 30,30: Árona a jeho synov pomažeš a posvätíš, aby mi slúžili ako kňazi.
2. Mojžišova 28,41: Obleč do nich svojho brata Árona i jeho synov; pomaž ich, uveď do úradu a posväť ich, aby mi slúžili ako kňazi.
Žalm 133,2: Je to sťa najvzácnejší olej na hlave, čo steká na bradu, na Áronovu bradu, čo steká na okraj jeho rúcha.
3. Mojžišova 10,3.7: Mojžiš povedal Áronovi: Práve toto mienil Hospodin, keď povedal: Na tých, čo prichádzajú ku mne, ukážem svoju svätosť, pred všetkým ľudom budem zvelebený. Áron však mlčal. Vy však nebudete odchádzať od vchodu do stanu stretávania, aby ste nezomreli, lebo na vás je olej Hospodinovho pomazania. Urobili teda podľa Mojžišovho slova.
1. Samuelova 16,13: Samuel vzal roh s olejom a pomazal ho v prítomnosti jeho bratov. Počnúc týmto dňom spočíval na Dávidovi Hospodinov duch. Samuel potom vstal a odišiel do Rámy.
1. Kráľov 19,16: Nimšiho syna Jehua pomažeš za kráľa nad Izraelom a Šafátovho syna Elizea z Abél-Mecholy pomažeš za proroka ako svojho nástupcu.
Židom 8,1nn: Zo všetkého, o čom hovoríme, je hlavné toto: máme takého veľkňaza, ktorý si zasadol po pravici trónu Velebnosti v nebesiach ako služobník svätyne a pravého stanu, ktorý postavil Pán, a nie človek. Veď každý veľkňaz je ustanovený na to, aby prinášal dary a obety, preto aj on musel mať niečo, čo by obetoval. Keby bol na zemi, nemohol by byť kňazom, pretože tu sú tí, čo prinášali dary podľa zákona. No oni slúžia obrazu a tieňu nebeskej skutočnosti, ako to bolo prikázané Mojžišovi, keď sa chystal zhotoviť stan: Hľaď — povedal mu —, aby si všetko urobil podľa vzoru, ktorý ti bol ukázaný na vrchu. Teraz však dostal o toľko vznešenejšiu službu, o koľko je lepšia zmluva, ktorej je prostredníkom, lebo je ustanovená lepšími prisľúbeniami. Veď keby tá prvá bola bývala bez chyby, nebolo by sa hľadalo miesto pre druhú. Keď ich karhá, hovorí: Hľa, prichádzajú dni, hovorí Pán, a uzavriem s domom Izraela a s domom Júdu novú zmluvu. Nie takú zmluvu, ako som uzavrel s ich otcami v ten deň, keď som ich vzal za ruku, aby som ich vyviedol z egyptskej krajiny. Oni totiž nezotrvali pri mojej zmluve a ja som ich opustil, hovorí Pán. Lebo toto je zmluva, ktorú uzavriem s domom Izraela po tých dňoch, hovorí Pán. Svoje zákony vložím do ich mysle a napíšem ich na ich srdcia. Budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom. A nikto už nebude poúčať svojho blížneho ani brat svojho brata slovami: Poznaj Pána!, lebo ma budú poznať všetci, od najmenšieho po najväčšieho, pretože sa zľutujem nad ich neprávosťami a na ich hriechy si viac nespomeniem. Keď povedal novú, vyhlásil prvú za zastaranú. Čo však zostarlo a je prežité, blíži sa k zániku.
Zachariáš 9,9: Hlasne plesaj, dcéra Siona, zvučne jasaj, dcéra Jeruzalema. Pozri, tvoj kráľ prichádza k tebe, je spravodlivý a prináša víťazstvo, je pokorný a jazdí na oslovi, na osliatku, mláďati oslice.
5. Mojžišova 18,15.16: Spomedzi vás, z tvojich bratov, ti Hospodin, tvoj Boh, vzbudí proroka, ako som ja. Toho poslúchajte! Bude to tak, ako si žiadal od Hospodina, svojho Boha, na Horebe v deň zhromaždenia, keď si vravel: Kiež už nepočujem hlas Hospodina, svojho Boha, a nevidím už ten veľký oheň, aby som nezomrel.
Matúš 3,16-17: Po krste Ježiš hneď vystúpil z vody. Vtom sa mu otvorili nebesia a videl Božieho Ducha, ktorý sťa holubica zostupoval naňho. A z neba zaznel hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom som našiel zaľúbenie.
Izaiáš 61,1-3: Duch Pána, Hospodina, je nado mnou, lebo ma Hospodin pomazal, poslal ma hlásať radostnú zvesť chudobným, obviazať rany tým, čo majú skrúšené srdce, zvestovať slobodu zajatcom a väzneným prepustenie, ohlásiť rok Hospodinovej priazne, deň pomsty nášho Boha na potešenie všetkým zarmúteným, aby som na sionských zarmútených položil turban namiesto popola, olej radosti namiesto smútku a slávnostné rúcho namiesto sklesnutého ducha. Budú ich volať dubmi spravodlivosti, sadom Hospodina, aby sa on oslávil.
1. Jána 2,20.27: Vy však máte pomazanie od Svätého a poznáte všetko. No vo vás ostáva pomazanie, ktoré ste od neho prijali, a nepotrebujete, aby vás niekto poúčal. Ale pretože vás jeho pomazanie o všetkom poúča a je pravdivé, nie lživé — zostávajte v ňom, ako vás poučilo.
2. Mojžišova 30,23-25: Vezmi si najvzácnejšie voňavé látky: päťsto šeklov najjemnejšej myrhy, polovicu toho, teda dvestopäťdesiat šeklov balzamovej škorice, dvestopäťdesiat šeklov voňavého puškvorca, päťsto šeklov kasie podľa váhy šekla svätyne a jeden hín olivového oleja. Z toho pripravíš olej na posvätné pomazanie, miešanú voňavú masť, ako to robieva voňavkár. To je olej posvätného pomazania.
Přihlásit se k odběru:
Příspěvky (Atom)