čtvrtek 19. května 2016

Niesť za seba navzájom zodpovednosť IX.

Niesť za seba navzájom zodpovednosť IX.

Štvrtok, 19. máj

2. Mojžišova 18,13-27: Na druhý deň si Mojžiš sadol, aby súdil ľud, a ľud stál pred Mojžišom od rána do večera. Keď Mojžišov tesť videl, čo všetko robí pre ľud, povedal: Prečo to robíš pre ľud? Prečo tu sedíš sám a všetok ľud tu musí od rána do večera stáť? Mojžiš odpovedal tesťovi: Pretože ľud prichádza ku mne dopytovať sa na Božie rozhodnutie. Keď majú nejakú spornú vec, prichádzajú ku mne. Ja rozhodnem a oznámim im Božie ustanovenie a zákony. Mojžišov tesť povedal: Nerobíš dobre! Veľmi vyčerpávaš seba i tento ľud, ktorý je s tebou. To je nad tvoje sily, sám to nezvládneš. Poslúchni moju radu a Boh bude s tebou. Ty zastupuj ľudí pred Bohom a prednes mu ich záležitosti. Budeš ich upozorňovať na ustanovenia a zákony a ukážeš im cestu, po ktorej majú ísť, i skutky, ktoré majú konať. Spomedzi všetkých ľudí si vyhliadni schopných, bohabojných a dôveryhodných mužov, ktorí nenávidia úplatok. Ustanov ich nad nimi za tisícnikov, stotníkov, päťdesiatnikov a desiatnikov. Oni nech súdia ľud v každom čase. Keď bude niečo zložitejšie, nech to prednesú tebe. Oni budú rozhodovať len o jednoduchších veciach. Uľahči si bremeno, nech ho nesú s tebou. Ak to urobíš, obstojíš aj vtedy, keď ti Boh dá ďalšie príkazy. Tak aj všetok tento ľud príde na svoje miesto v pokoji. Keď Mojžiš vypočul svojho tesťa, urobil všetko, čo mu radil. Z celého Izraela vybral schopných mužov a ustanovil ich za predstaviteľov ľudu, za tisícnikov, stotníkov, päťdesiatnikov a desiatnikov. Tí súdili ľud vždy podľa potreby. Ťažšie veci predkladali Mojžišovi a o všetkých ľahších prípadoch rozhodovali sami. Potom Mojžiš prepustil svojho tesťa a ten sa vrátil do svojej krajiny.

Efežanom 4,15-16: Buďme pravdiví v láske, aby sme vo všetkom dorastali v Krista. On je hlava, z neho rastie celé telo, pevne spojené vzájomne sa podporujúcimi kĺbmi a buduje sa v láske podľa toho, ako je dané každej časti. 

Tretí impulz z 1. Tesaloniským 5,11: Niesť za seba navzájom zodpovednosť znamená: naďalej sa navzájom posúvať vpred. "Preto sa navzájom napomínajte a povzbudzujte jeden druhého, ako to aj robíte." Zbor v Tesalonikách sa už teda cvičil v tom, podporovať sa navzájom a stáť jeden pri druhom. Predsa sa táto ochota mohla ďalej rozširovať. Slovo v gréckom texte nabáda posilňovať sa navzájom, žiť užitočne s Božím slovom. "Budujme sa navzájom..." Ako môžem pomôcť druhému, aby jeho vzťah s Ježišom rástol a prehlboval sa? Ukazujem mu, že duchovný rast má súvislosť s Božím slovom, ktoré je ako návod na použitie pre nový život v Kristovi? "Boh s nami komunikuje cez svoje Slovo, aby sme obdržali to najoptimálnejšie v našom novom živote." (M. Jevert) Pomáham druhým dušpastierskym upozornením vtiahnuť Ježiša do svojich rozhodnutí? (Čítaj 1. Korinťanom 3,9; 1. Petra 2,5; Marek 16,20; Efežanom 2,19-22) Je to hlboké šťastie, že Ježiš vťahuje do stavby svojho kráľovstva každého, kto je zmierený s Bohom. "Všetci sme dostali desať, päť alebo jeden talent a nemáme právo ich zahrabať. Človek môže byť verným spolupracovníkom alebo lenivým sluhom. Jedno istotne platí: Nie sme vedúci podniku. To mi muselo byť raz rozhodne povedané, keď som si myslel, že ja som šéf a bol som tlačený bremenom, ktoré som si sám zvolil. Ty nie si šéf, ty si spolupracovník. Prenechaj zodpovednosť šéfovi. A tiež nie sme nádenníci. Keď sa stratený syn vrátil, nesprával sa k nemu otec ako k nádenníkovi, ale ako k dieťaťu." (W. Luthi; čítaj Matúš 25,14-30)

1. Korinťanom 3,9: My sme totiž Boží spolupracovníci; vy ste Božia roľa a Božia stavba.

1. Petra 2,5: Aj vy sa dajte zabudovať ako živé kamene do duchovného domu, aby ste sa stali svätým kňazstvom, ktoré bude prinášať duchovné obety, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista.

Marek 16,20: Oni sa rozišli a všade kázali. Pán im pomáhal a slovo potvrdzoval znameniami, ktoré ich sprevádzali.

Efežanom 2,19-22: A tak teda už nie ste cudzinci a prišelci, ale ste spoluobčania svätých a členovia Božej rodiny. Ste vybudovaní na základe apoštolov a prorokov, pričom uholným kameňom je Ježiš Kristus. V ňom celá stavba pevne pospájaná rastie vo svätý chrám v Pánovi; v ňom ste aj vy spoločne budovaní na Boží príbytok v Duchu. 

Matúš 25,14-30: Bude to tak, ako keď ktosi odchádzal na cestu, zavolal si sluhov a zveril im svoj majetok; jednému dal päť talentov, druhému dva a ďalšiemu jeden — každému podľa jeho schopností — a odcestoval. Ten, čo dostal päť talentov, šiel, obchodoval s nimi a získal ďalších päť. Podobne aj ten s dvoma získal ďalšie dva. Ale ten, čo dostal jeden, odišiel, vykopal jamu a peniaze svojho pána ukryl. Po dlhom čase sa pán týchto sluhov vrátil a začal s nimi účtovať. Keď prišiel ten, čo dostal päť talentov, priniesol ďalších päť a povedal: Pane, zveril si mi päť talentov a hľa, získal som ďalších päť. Pán mu povedal: Správne, dobrý a verný sluha! Bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým. Vojdi do radosti svojho pána! Prišiel aj ten, čo dostal dva talenty a povedal: Pane, zveril si mi dva talenty a hľa, získal som ďalšie dva. Pán mu povedal: Správne, dobrý a verný sluha! Bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým. Vojdi do radosti svojho pána! Predstúpil aj ten, čo dostal jeden talent a povedal: Pane, vedel som, že si tvrdý človek. Žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. Preto som zo strachu odišiel a tvoj talent som skryl v zemi. Pozri, tu máš, čo je tvoje! Pán mu odpovedal: Zlý a lenivý sluha! Vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal. Mal si teda dať moje peniaze peňažníkom a ja by som si bol po návrate vzal svoj majetok aj s úrokom. Vezmite mu teda talent a dajte tomu, čo má desať talentov. Lebo každému, kto má, sa pridá a bude mať hojnosť. Ale kto nemá, tomu sa odoberie aj to, čo má. A toho neužitočného sluhu vyhoďte von do tmy. Tam bude plač a škrípanie zubami.

Žádné komentáře:

Okomentovat