Boh chce bývať medzi nami XI.

Boh chce bývať medzi nami XI.

Streda, 4. máj

2. Mojžišova 29,13-18:
Potom vezmi všetok tuk, ktorý obaľuje vnútornosti, lalok pečene, obe obličky aj s tukom, čo je na nich, a na oltári to spáľ. Mäso z býčka, jeho kožu a výkal spáľ na ohni za táborom. To je obeta za hriech. Potom vezmi jedného barana a Áron i jeho synovia položia ruky na jeho hlavu. Barana zabi, vezmi trochu z jeho krvi a dookola pokrop oltár. Barana rozsekaj na kusy, umy jeho vnútornosti a nohy a prilož to k ostatným kusom a k hlave. Celého barana spáľ na oltári. To je spaľovaná obeta Hospodinovi, príjemná vôňa, ohňová obeta Hospodinovi.

d. Spálenie určitých častí tuku. Vtedy boli považované za obzvlášť cenné a preto patrili Bohu (porovnaj 3. Mojžišova 3,14-17).
e. Spálenie nepoužitých častí mimo svätostánku. Boh sám určuje, ktoré časti musia byť spálené vonku pred táborom Izraela. Okrem iného hodnotná koža zvieraťa, jeho celé mäso a obsah jeho žalúdka, resp. čriev: "lebo to je obeta za hriech". Možno z toho usúdiť, že prirodzený človek so svojimi silnými stránkami a žiarivými úspechmi stojí pod rozsudkom smrti rovnako, ako so svojimi slabosťami a všetkým odpadom ukrývaných hriechov. - K vysväteniu Árona a jeho synov patrí zápalná obeť (baran). Tak ako pri obeti za hriech položí kňaz ruku na hlavu obetného zvieraťa - s tým podstatným rozdielom oproti obeti za hriech, že táto má byť celá spálená. Tak je zápalná obeť celkovou obeťou. Hriešnik stojí od hlavy po päty, zvnútra von, pod súdom, Božím rozsudkom smrti. Vie: potrebujem zástupcu, ktorý zomrie moju smrť, ktorý ma vykúpi a ušetrí pred rozsudkom. Pred mnohými storočiami nám Boh poslal jedinečného zástupcu: ON položil zničujúcu moc hriechu na Ježiša. Aká záchrana! Tak, ako je krvou zápalnej obete pokropený oltár, tak bezhriešný Mesiáš, Boží Syn, "až na smrť vydal svoj život" (Izaiáš 53,12). Apoštol píše o Ježišovi: "Toho, ktorý nepoznal hriech, urobil za nás hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou." (2. Korinťanom 5,21; prečítajme is celú pasáž, verše 18-21). To, aká jedinečná a jednorázová je Ježišova obeť, nájdeme v Židom 9,26b-28. "Jeho kríž prikrýva moju vinu, jeho krv osvetľuje a očisťuje. Moja vôľa patrí môjmu Bohu; spolieham sa len na Ježiša" (D. Rappard).


Texty, spomenuté v zamyslení: 
 
3. Mojžišova 3,14-17: Potom z nej prinesie svoj obetný dar Hospodinovi ako ohňovú obetu: tuk, ktorý pokrýva vnútornosti, totiž všetok tuk, čo je na vnútornostiach, ďalej obidve obličky aj s tukom, ktorý je na nich i na slabinách, lalok pečene, ktorý oddelí od obličiek. Kňaz to spáli na oltári. To bude pokrm ohňovej obety príjemnej vône. Všetok tuk patrí Hospodinovi. To bude večným ustanovením pre všetky vaše pokolenia vo všetkých vašich osadách. Nesmiete jesť nijaký tuk ani nijakú krv.

2. Korinťanom 5,18-21:  To všetko je z Boha, ktorý nás zmieril so sebou skrze Krista a dal nám službu zmierenia. Veď Boh v Kristovi zmieril svet so sebou. Nepočítal ľuďom ich previnenia a nám uložil ohlasovať slovo zmierenia. V mene Krista sme poslaní a cez nás akoby Boh napomínal. V mene Krista vás prosíme: Zmierte sa s Bohom! Toho, ktorý nepoznal hriech, urobil za nás hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou.

Židom 9,26b-28: On sa však zjavil teraz na konci vekov, raz a navždy, aby obetovaním seba zničil hriech. A ako každý človek umiera len raz a potom bude súd, tak aj Kristus bol len raz obetovaný, aby vzal na seba hriechy mnohých, a druhý raz sa zjaví nie pre hriech, ale na spásu tým, čo ho očakávajú.