Boh chce bývať medzi nami XIV.

Boh chce bývať medzi nami XIV.

Nedeľa, 8. máj
2. Mojžišova 29,38-46:
Na oltár prinášaj toto: každý deň dva jednoročné baránky. Jedného obetuj ráno a druhého večer. K prvému baránkovi pridaj desatinu jemnej múky zamiesenej so štvrtinou hínu vylisovaného oleja a s nápojovou obetou zo štvrtiny hínu vína. Druhého baránka obetuj večer takisto ako rannú obetu s príslušnou nápojovou obetou, čo bude príjemná vôňa ohňovej obety na počesť Hospodina. To bude vaša každodenná spaľovaná obeta a budete ju prinášať pri vchode do stanu stretávania pred Hospodinom po všetky vaše pokolenia. Tam sa budem s vami stretávať, aby som sa tam s tebou rozprával. Tam sa budem stretávať s Izraelitmi, to miesto bude posvätené mojou slávou. Posvätím stan stretávania i oltár, posvätím Árona i jeho synov, aby mi slúžili ako kňazi. Budem bývať medzi Izraelitmi a budem im Bohom. Poznajú, že ja som Hospodin, ich Boh, ktorý ich vyviedol z Egypta, aby som prebýval medzi nimi. Ja som Hospodin, ich Boh.

V budúcnosti majú denne prinášať kňazi dve spaľované obete na oltár: jednu ráno, jednu pri západe slnka. "Večerný čas bol braný ako najvhodnejší pre modlitbu. V časoch Novej Zmluvy to bola deviata hodina (15:00)" (H. J. Fabry). Sám Ježiš dodržiaval pravidelné modlitebné časy. Posledná modlitba, ktorú sa modlil o deviatej hodine, bol výkrik v jeho smrteľnej hodine: "Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?" (Matúš 27,46). A zároveň sa zveril svojmu Bohu. Tu je zrejmé, že ani najprudší Satanov úder nemoohol zničiť Pánovo dielo záchrany. "Pevné modlitebné časy sú ochranné bašty. Sú pevným múrom, ktoré zabraňujú prenikaniu diabolských síl do našich životov" (P. Hahne). V svätyni sa s nami stretne, a bude tam s nami hovoriť. V svätyni stojíme tvárou v tvár jeho sláve, tam nám dáva podiel na svojom bytí, tam nás posväcuje. Ako u proroka Izaiáša je vyznanie hriechu vždy znova neobratné. Lebo Božia svätá blízkosť nás vedie k hlbšiemu sebapoznaniu (porovnaj Izaiáš 6,1-7). Hoci by sme museli zhorieť pri jeho svätosti, miluje a zachraňuje nás. V svätyni sa nám stane vzácnym Boží zachraňujúci čin z otroctva Egypta. Náš život sa nemá točiť okolo multi-kulti-náboženstva, ani okolo žiary Egypta. Jahve chce bývať v našom strede. Živý a milosrdcný záchranca chce byť stálym stredobodom - v našom osobnom živote, aj v živote spoločenstva. To platí až do večnej slávy: "lebo Baránok, ktorý je uprostred trónu, bude ich pásť a vodiť ich bude k prameňom vôd života a Boh im zotrie z očí každú slzu." (Zjavenie 7,17; porovnaj Žalm 46,2-8)

Izaiáš 6,1-7: V roku, keď zomrel kráľ Uzzija, videl som Pána sedieť na vysokom a vznešenom tróne. Okraje jeho rúcha napĺňali chrám. Nad ním stáli serafi. Každý mal po šesť krídel: dvoma si zakrývali tvár, dvoma si zakrývali nohy a dvoma lietali. Jeden druhému volal: Svätý, svätý, svätý je Hospodin zástupov, celá zem je plná jeho slávy. Prahy dverí sa zachveli od hlasu volajúceho a chrám sa naplnil dymom. Povedal som: Beda mi, som stratený, lebo som muž s nečistými perami a bývam medzi ľudom s nečistými perami a moje oči videli kráľa, Hospodina zástupov. Priletel ku mne jeden zo serafov, v ruke mal žeravý uhlík, ktorý vzal kliešťami z oltára. Dotkol sa mi perí a povedal: Hľa, toto sa dotklo tvojich perí, zmizla tvoja vina a tvoj hriech je odstránený.

Žalm 46,2-8: Boh je naše útočisko a sila, osvedčená pomoc v súženiach. Preto sa nebudeme báť, hoci by sa zem prevrátila a vrchy by sa klátili uprostred mora, hoci by hučali a penili sa jeho vody a vrchy by sa triasli, keď sa vzduje more. — Sela —  Rieka svojimi ramenami potešuje Božie mesto, sväté príbytky Najvyššieho. Boh je uprostred neho, nepohne sa; Boh mu pomôže na úsvite. Národy hučali, kráľovstvá sa otriasali. Vydal hlas a zem sa rozplynula. Hospodin zástupov je s nami. Jákobov Boh je náš hrad.