Niesť za seba navzájom zodpovednosť V.

Niesť za seba navzájom zodpovednosť V.

Piatok, 13. máj

1. Tesalonickým 5,11: Preto sa navzájom napomínajte a povzbudzujte jeden druhého, ako to aj robíte.  

Židom 3,13: ale denne sa vzájomne povzbudzujte, kým trvá to "dnes", aby nikoho z vás nezatvrdilo mámenie hriechu

Ako môžeme ostatných povzbudzovať? Kto má otvorené oči a srdce, môže svet trocha zmeniť. Ale ako presne sa môže diať povzbudzovanie?
- Otvorenosť pre druhých. Dodávať ostatným odvahu začína tým, že sa pozriem, ako sa ten druhý skutočne má. Je mi jedno, keď moja kolegyňa príde ráno do práce pod tlakom? Vypínam, keď sa moja suseda opäť sťažuje kvôli ťažkej rodinnej situácii? A tá pubertálna dcéra... Niekedy stačí tiché, modliace sa načúvanie, trocha záujmu, malá pozornosť, aby sme povzbudili a posilnili ostatných. (Izaiáš 35,3-4)
- Ocenenie namiesto neláskavej kritiky. Veľmi ľahko skĺzneme k tomu, aby sme podpichli tam, kde niečo nebeží dobre. Alebo berieme veci, ktoré fungujú, ako samozrejmosť. Pritom každý vie, ako dobre padne slovo ocenenia a ako spôsobuje zázraky. Ľudia rozkvitnú, keď je ich námaha ocenené. Povzbudivými slovami si pomáhame rásť nad naše hranice. (Nehemiáš 2,17-18)
-Prímluva. Niekedy sme už v koncoch a nemáme žiaden nápad, ako môžeme povzbudiť ostatných. Povedzme to jednoducho Ježišovi. Prosme ho, nášho uzdravovateľa a záchrancu, aby zasiahol, potešil, povzbudil, poslal dobré myšlienky. On počuje našu modlitbu, u neho sa ráta každá prosba. A už vedomie, že niekto prináša vyslovené potreby pred Boha a modlí sa za ne, je veľkým povzbudením. (Skutky apoštolov 12,5.11.12)
-Priložiť ruky k dielu. "Dvom ide všetko lepšie", hovorí príslovie. Druhý človek dostáva odvahu, keď mu posilníme chrbát, urovnáme cestu, stojíme vedľa neho a prakticky ho podporíme. Povzbudzovanie je jedna z najdôležitejších úloh. Kto je sám povzbudený Božím slovom, môže povzbudzovať ostatných! Impulzy pre to nájdeme v Efežanom 5,19; Židom 12,12-13.

Izaiáš 35,3-4: Pozdvihnite ochabnuté ruky, upevňujte podlomené kolená! Povedzte malomyseľným: Vzchopte sa, nebojte sa! Pozrite, váš Boh! Príde s pomstou, Božou odplatou, on sám príde, aby vás zachránil.

Nehemiáš 2,17-18: Potom som im povedal: Sami vidíte zlé položenie, v ktorom sa nachádzame, že Jeruzalem je zbúraný a jeho brány sú zničené ohňom. Nože, postavme hradby Jeruzalema, aby sme neboli ďalej na posmech. Keď som im rozpovedal o ruke môjho Boha, ako dobrotivo vládla nado mnou, i o kráľových slovách, ktoré mi oznámil, povedali: Vzchopme sa a dajme sa do stavby! Nato priložili ruky k dobrému dielu.

Skutky apoštolov 12,5.11.12: Petra teda strážili v žalári, ale cirkev sa zaňho ustavične modlila k Bohu. Tu Peter prišiel k sebe a povedal si: Teraz naozaj viem, že Pán poslal svojho anjela a vyslobodil ma z Herodesovej ruky, aj zo všetkého, čo očakával židovský ľud. S tým vedomím prišiel k domu Márie, matky Jána, ktorý sa volal Marek. Tu bolo mnoho zhromaždených, ktorí sa modlili.

Efežanom 5,19: Hovorte spoločne žalmy, hymny a duchovné piesne, v srdci spievajte a oslavujte Pána

Židom 12,12-13: Preto vzpružte ochabnuté ruky a podlomené kolená a vaše nohy nech kráčajú po priamych chodníkoch, aby sa to, čo je chromé, úplne nevykĺbilo, ale skôr uzdravilo.