Niesť za seba navzájom zodpovednosť VIII.

Niesť za seba navzájom zodpovednosť VIII.

Streda, 18. máj

1. Korintským 12,12-27: Tak totiž ako je jedno telo a má mnoho údov, a všetky údy tela, hoci je ich mnoho, tvoria jedno telo, tak aj Kristus. Veď my všetci sme boli pokrstení jedným Duchom v jedno telo, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní; a všetci sme boli napojení jedným Duchom. Lebo telo nie je jeden úd, ale mnoho údov. Keby noha povedala: Pretože nie som ruka, nie som z tela!, či zato nepatrí k telu? A keby ucho povedalo: Keďže nie som oko, nie som z tela!, či zato nepatrí k telu? Keby bolo celé telo len okom, kde by bol sluch? A keby bolo celé sluchom, kde by bol čuch?   18  Preto Boh usporiadal v tele všetky údy tak, ako chcel. Keby však boli všetky údy jedným údom, kde by bolo telo?   20  Takto je teda mnoho údov, a predsa jedno telo. Preto oko nemôže povedať ruke: Nepotrebujem ťa!, ani hlava nohám: Nepotrebujem vás! Ba skôr je to tak, že tie údy tela, ktoré sa zdajú slabšími, sú nesmierne potrebné, a tým údom, ktoré sa nám zdajú menej cenné, preukazujeme väčšiu poctu, a pretože sú neslušné, dostáva sa im o to starostlivejšie zaodenie, zatiaľ čo naše počestné údy to nepotrebujú. Boh však usporiadal telo tak, že slabšiemu údu dal viac cti, aby neboli v tele roztržky, ale aby sa údy vzájomne o seba starali. A teda ak trpí jeden úd, spolu s ním trpia všetky údy; ak sa dostáva cti jednému údu, radujú sa s ním všetky údy. Vy ste Kristovo telo a jednotlivo ste údy.

Pavol diskutuje s rozdeleným zborom v Korinte a pokúša sa im objasniť, aký dôležitý je každý jeden z nich. Používa k tomu obraz tela, ktoré má mnoho údov, a hovorí im: "A teda ak trpí jeden úd, spolu s ním trpia všetky údy; ak sa dostáva cti jednému údu, radujú sa s ním všetky údy. Vy ste Kristovo telo a jednotlivo ste údy." (čítaj Rimanom 12,4-5; Efežanom 4,3-4.15-16) Rozličné údy v tele majú špecifické funkcie. Nikto preto nemusí na druhého pozerať žiarlivo alebo závistlivo. Každý úd je potrebný. Niektorí sú ústami: vedia sa dobre vyjadrovať a nadchnúť iných pre vieru. V chúlostivých situáciách nájdu slovo, ktoré spája. Iní používajú svoj hlas, aby chválili Boha piesňami a nadchli srdcia poslucháčov. Niektorí sú celí uchom pre potreby iných a pre tiché medzitóny v ich rozprávaní. Niektorí sú nosom: Cítia, kde niečo horí. Zasa iní priložia obe ruky tam, kde je potrebná pomoc. Niektorí sú ramenami, ktoré iných podpierajú, poskytujú bezpečie a utešujú. Niektorí sú plecami a podpierajú ostatných pri nesení ich bremien. Zasa iní sú nohami a vydajú sa na cestu k ľuďom, ktorí azda už nemôžu ísť sami. A niektorí sú hlavou: snažia sa udržať si nadhľad a ukázať schodné cesty. Preberajú zodpovednosť. Je pre mňa ten druhý dôležitý? Chcem sa pýtať: Ako reagujem, keď sa o druhom hovorí v dobrom, keď je chválený? Viem sa zo srdca tešiť a ďakovať zaňho? Niesť za druhých zodpovednosť si niekedy vyžaduje stiahnuť sa do druhého radu. (čítaj 1. Petra 3,8-12; Rimanom 12,15-17; Kološanom 3,12-14)

Rimanom 12,4-5:  Lebo ako v jednom tele máme mnoho údov, ale všetky údy nekonajú tú istú činnosť, tak sme mnohí jedno telo v Kristovi, ale jednotlivo sme si navzájom údmi.

Efežanom 4,3-4.15-16: Usilujte sa zachovávať jednotu ducha vo zväzku pokoja. Jedno je telo a jeden Duch, ako ste aj boli povolaní k jednej nádeji svojho povolania.
 Buďme pravdiví v láske, aby sme vo všetkom dorastali v Krista. On je hlava, z neho rastie celé telo, pevne spojené vzájomne sa podporujúcimi kĺbmi a buduje sa v láske podľa toho, ako je dané každej časti.

1. Petra 3,8-12: Napokon všetci buďte jednomyseľní, súcitní, plní bratskej lásky, milosrdní a pokorní. Neodplácajte sa zlým za zlé ani zlorečením za zlorečenie, naopak, vy žehnajte, lebo ste boli povolaní, aby ste sa stali dedičmi požehnania. Veď kto chce milovať život a vidieť dobré dni, nech si zdržuje jazyk od zlého a ústa od ľstivých rečí, nech sa odvráti od zlého a koná dobro, nech hľadá pokoj a usiluje sa oň. Veď Pánove oči hľadia na spravodlivých, jeho uši načúvajú ich prosbám, ale Pánova tvár je proti tým, čo robia zle.

Rimanom 12,15-17: Radujte sa s radujúcimi a plačte s plačúcimi. Buďte navzájom jednej mysle. Nebuďte namyslení, ale majte porozumenie pre nízko postavených. Nebuďte múdri sami pre seba. Nikomu neodplácajte zlom za zlé. Usilujte sa o to, čo je dobré v očiach všetkých ľudí.

Kološanom 3,12-14: Ako vyvolení Boží, svätí a milovaní, vezmite na seba milosrdný súcit, dobrotivosť, pokoru, miernosť, trpezlivosť, navzájom sa znášajte a odpúšťajte si, najmä ak by mal niekto niečo proti niekomu. Ako Pán odpustil vám, tak aj vy odpúšťajte druhým! Nadovšetko sa však odejte láskou, ktorá je zväzkom dokonalosti.