Niesť za seba navzájom zodpovednosť IV.

Niesť za seba navzájom zodpovednosť IV.

Štvrtok, 12. máj
2. Korintským 4,1-18: Preto teda, keď máme túto službu, ktorou sme boli z milosti poverení, neochabujeme. Zriekli sme sa tajných nehanebností, nepočíname si chytrácky, ani neprekrúcame Božie slovo, ale zjavujeme pravdu, a tak sa pred Bohom odporúčame svedomiu všetkých ľudí. Ak aj naše evanjelium je zahalené, je zahalené pre tých, ktorí hynú. V nich boh tohto veku zatemnil mysle neveriacich, aby nevideli svetlo evanjelia o sláve Krista, ktorý je obrazom Boha. Veď nehlásame samých seba, ale Ježiša Krista, Pána, keďže my sme len vaši služobníci pre Ježiša. Lebo Boh, ktorý povedal: Nech z temnôt zažiari svetlo!, zažiaril v našich srdciach, aby priviedol na svetlo poznanie Božej slávy na tvári Ježiša Krista. Tento poklad však máme v hlinených nádobách, aby nesmierna moc bola z Boha, a nie z nás. Zo všetkých strán sme sužovaní, no nie stiesnení; sme bezradní, no nie zúfalí; sme prenasledovaní, no nie opustení; sme zmietaní, no nehynieme; stále nosíme na tele Ježišovo zomieranie, aby bol na našom tele zjavný aj Ježišov život. Lebo dokiaľ žijeme, pre Ježiša sme neustále vydávaní na smrť, aby sa aj Ježišov život zjavil na našom smrteľnom tele. A tak v nás pôsobí smrť, no vo vás život. Keďže však máme toho istého Ducha viery, ako je napísané: Uveril som, preto som hovoril— aj my veríme, preto aj hovoríme, veď vieme, že ten, ktorý vzkriesil Pána Ježiša, aj nás vzkriesi s Ježišom a postaví pred seba spolu s vami. To všetko sa deje pre vás, aby rozhojnená milosť rozmnožovala vzdávanie vďaky mnohých na Božiu slávu. Preto neochabujeme, ale aj keď náš vonkajší človek hynie, náš vnútorný sa obnovuje zo dňa na deň. Veď toto naše terajšie ľahké súženie nám získa nesmierne bohatstvo večnej slávy, keďže nehľadíme na viditeľné, ale na neviditeľné; lebo viditeľné je dočasné, neviditeľné však večné.

Povzbudzovanie je vzájomný záväzok! Pavol pre to nachádza nápomocné slova, ktorými vystupuje proti povoľnosti a skľúčenosti v Korinte. Neodťahuje sa od zboru, do ktorého vlial svoje srdce. Ani tvrdé odmietnutie, ani bolestné nedorozumenia a zranenia ho nemôžu skľúčiť. Ukazuje, čo ho držalo v takej deprimujúcej situácii. Pavol povzbudzuje k dôvere a pevnom pridŕžaní sa Božieho poverenia, keď píše: "Preto neochabujeme, ale aj keď náš vonkajší človek hynie, náš vnútorný sa obnovuje zo dňa na deň. Veď toto naše terajšie ľahké súženie nám získa nesmierne bohatstvo večnej slávy, keďže nehľadíme na viditeľné, ale na neviditeľné; lebo viditeľné je dočasné, neviditeľné však večné." (2. Korinstkým 4,16-18) Mnohí spolupracovníci v Božom kráľovstve znášajú súženie, ktoré by bolo, merajúc z vlastnej sily, neznesiteľne ťažké. No sláva má príťažlivosť, ktorá tieseň nekonečne preváži. Držme sa pevne v dôvere Ježiša.Nechceme sa ale zabudnúť pýtať: Aké miesto má Ježiš v našom živote? Je len pasažier, ktorého zobudíme v poslednej chvíli, alebo je kapitán, ktorý riadi loď a zvláda búrky? Je mojím priateľom, Pánom, záchrancom, ktorému zverujem svoje radosti a žiale, u ktorého hľadám útechu a pokoj a pri ktorom nachádzam silu ísť ďalej?